Celosvetová produkcia vína v minulom roku klesla v dôsledku extrémnych poveternostných podmienok na najnižšiu úroveň za posledných 60 rokov. Podľa údajov, ktoré zverejnila v stredu Medzinárodná organizácia pre vinič a vína, produkcia dosiahla 225,8 milióna hektolitrov, čo predstavuje pokles o 4,8 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Informuje o tom agentúra DPA.
Okrem klimatickej zmeny mala na výrobu vína negatívny vplyv aj hospodárska situácia a klesajúca spotreba, ktorej sa vinohradníci prispôsobovali. Produkcia vína v Európskej únii bola vlani na úrovni 138,3 milióna hektolitrov, o 3,5 percent nižšia ako v roku 2023.
Taliansko, najväčšia vinárska krajina na svete, zaznamenalo nárast s produkciou 44,1 milióna hektolitrov, čo bolo stále o 6 percent menej v porovnaní s päťročným priemerom. Francúzsko, druhý najväčší producent, evidovalo pokles o 23,5 percent na 36,1 milióna hektolitrov, čo je najnižšia produkcia od roku 1957. Španielsko, ktoré sa umiestnilo na treťom mieste, zostalo s produkciou 31 miliónov hektolitrov o 11,1 percent pod päťročným priemerom.
Produkciu v minulom roku podľa odvetvovej organizácie poznamenali silné dažde, krupobitia, neskoré jarné mrazy, obdobia sucha a napadnutia škodcami súvisiace s extrémnym počasím.
Celosvetovú spotrebu vína v roku 2024 organizácia odhaduje na 214,2 milióna hektolitrov, čo predstavuje medziročný pokles o 3,3 percent a najnižší objem od roku 1961. V Európskej únii spotreba medziročne klesla o 2,8 percenta na 103,6 milióna hektolitrov, čo predstavuje pokles o 5,2 percent oproti päťročnému priemeru.
Hodnotu celosvetového vývozu vína Medzinárodná organizácia pre vinič a vína za rok 2024 odhadla na 35,9 miliardy eur, čo predstavuje len mierny pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Priemerná vývozná cena sa tiež nezmenila a zostala na úrovni 3,60 eura za liter. Podľa odvetvovej organizácie je celková cenová úroveň vysoká, čiastočne aj preto, že v posledných rokoch sa čoraz výraznejšie prejavuje trend zdražovania vín.