Spoločnosť Taxify ste spolu s bratom Markusom založili v roku 2013. Dnes ste hlavným konkurentom amerického Uberu v sektore zdieľanej dopravy nielen v Európe, ale aj na africkom trhu. Čo vás viedlo k tomu, aby ste začali podnikať?
Taxify nebol náš prvý pokus o podnikanie, niekoľko biznis nápadov sme vyskúšali už aj predtým. Hľadali sme možnosti, ktoré by sa dali zrealizovať. Chceli sme napríklad modernizovať školstvo a vzdelávanie. Vytvorili sme teda aplikáciu pre študentov na jednotlivých stupňoch škôl, aby sa im jednoduchšie plnili domáce úlohy či skladali skúšky.
Prečo ste teda napokon išli do úplne iného odvetvia?
V oblasti vzdelávania je to veľmi náročné. Videli sme, že vláda prijímala rozhodnutia vedúce k lepšiemu vzdelávaniu v Estónsku veľmi pomaly, obzvlášť na štátnych školách. Potom som dostal iný nápad. V roku 2012 som navštívil ukrajinský Kyjev, kde som videl podobné riešenie, s akým sme neskôr uspeli aj my. Išlo o to, že ľudia si mohli cez internet objednať taxi. A práve to sme chceli priniesť do Estónska, keďže doma sme takúto aplikáciu ešte nemali.
Rozhodli ste sa teda zmeniť to...
Presne tak. Po návrate domov sme urobili prieskum medzi Estóncami. Pýtali sme sa ich, aké majú skúsenosti s taxislužbami. Takmer dve tisícky ľudí odpovedali, že majú problém zohnať v hlavnom meste Tallinn taxík. V tom čase tam fungovalo okolo 35 spoločností poskytujúcich taxislužby. Bolo to príliš veľa na také malé mesto. Ľudia strácali prehľad, často museli čakať na taxík príliš dlho. Bol to problém, ktorý sme my pociťovali úplne rovnako ako každý iný obyvateľ. Chceli sme to napraviť a dať všetky autá pod jednu platformu. A tak vzniklo Taxify.
Estónsko je východoeurópskym lídrom v rozvoji informačných technológií. Stali ste sa prvou krajinou Európskej únie, ktorá reguluje služby zdieľanej dopravy či ubytovania, ako sú Uber alebo Airbnb. Uľahčilo vám to rozbeh spoločnosti?
Trochu áno, samozrejme. Robiť biznis v Estónsku je skutočne jednoduché. A aj to je dôvod, prečo stále držíme svoju centrálu v našej krajine. Chceli sme skrátka dokázať, že firma môže rásť a rozvíjať sa, i keď zostane v Estónsku. Mnohé ďalšie startupy, ktoré uspeli pred nami, vrátane oveľa väčších firiem presunuli svoje sídla preč, napríklad do Londýna či Spojených štátov. Prirodzene, je to priaznivejšie pre investorov. My sme sa však vždy snažili udržať našu spoločnosť v Estónsku.
V zahraničí by sa vám robil biznis ľahšie?
Z určitého pohľadu áno. Estónsko je predsa len príliš malý trh a keď chcete robiť veľký biznis, tak rozhodne musíte ísť preč. Ja si však myslím, že Estónsko dáva podnikateľom viacero výhod. Predovšetkým ich núti pochopiť, že lokalizácia a prispôsobenie sa miestnym podmienkam sú veľmi dôležité faktory. To znamená prekladať veci do jazykov všetkých krajín, v ktorých operujeme. Ďalej pracovať s lokálnymi platobnými sieťami, poskytovať lokálnu, avšak veľmi kvalitnú podporu. Všetky tieto faktory sú veľmi dôležité.
Firmy z veľkých krajín na to nekladú taký dôraz?
Ja si myslím, že napríklad veľká americká spoločnosť tomu až tak dobre nerozumie ako firma z menšej krajiny. Oni sa snažia robiť všetko po anglicky. Neberú do úvahy malé krajiny, ako je trebárs Slovensko, Česko či ďalšie štáty v Európe. My ako firma z malej krajiny jednoducho viac rozumieme tomu, že ľudia chcú mať služby vo svojom vlastnom jazyku a využívať miestne siete.
Podporila vás vláda v začiatkoch podnikania?
My sme podali žiadosť o podporu pre začínajúce spoločnosti, ktorá sa poskytuje z fondov Európskej únie. Nedostali sme ju však. Vysvetlili to tým, že táto podpora nie je určená pre firmy poskytujúce dopravné služby. Nezaradili nás medzi technologické spoločnosti. Celý projekt sme si preto museli financovať sami.
Pomoc ste nedostali ani po rozbehnutí firmy?
Neskôr, keď sme vyrástli a stala sa z nás naozaj veľká firma, nás začala vláda podporovať. Nedostali sme však od nej peniaze. Bola to v prvom rade pozitívna politická podpora. Premiér, prezident či iní politici chcú ukázať, že podporujú rastúce estónske spoločnosti. Chodia za nami, hovoria o nás v médiách a píšu na sociálnych sieťach. Takže je to skôr táto forma podpory.
Dnes má Taxify zhruba stotisíc vodičov. Veziete občas klientov aj vy sám?
Áno, hoci nikdy som nebol taxikárom na plný úväzok. Stále však vykonávam nejaké jazdy. Predovšetkým ráno, keď cestujem z môjho domu do centra Tallinnu. Samozrejme, ak ma skoro ráno nečaká nejaké dohodnuté dôležité stretnutie. Potom nie je problém. Pozriem sa do aplikácie a keď niekto z mojej štvrte chce ísť do centra, kam mieri väčšina ľudí, tak ho vezmem. Prirodzene, ak cestuje do inej oblasti, musí si zobrať niekoho iného.
Vedia vaši zákazníci, že ste zakladateľ Taxify?
Niektorí to možno vedia, ale podľa mňa o tom väčšina nemá ani potuchy.
Poviete im to pri rozlúčke?
Nie. Snažím sa zostať v anonymite, pretože potom dostávam viac úprimnej spätnej väzby. Keby to vedeli, tak by mi možno hovorili niečo iné. Dokonca mám jedného pravidelného zákazníka. Je to programátor, ktorý pracuje v centre mesta. Tento rok som ho viezol už asi trikrát. Takže je možné, že sa niektorí stanú mojimi pravidelnými klientmi.
Najväčším konkurentom Taxify na trhu je americký Uber. Kde vidíte najväčší rozdiel medzi nimi?
Tých vecí je viacero. Ako som už spomínal, jednou z nich je lokalizácia. My sa snažíme pochopiť, čo miestni ľudia potrebujú. Napríklad vo východnej Európe sú veľmi populárne platobné karty. Napriek tomu niektorí ľudia nimi nechcú platiť. My preto povoľujeme oba druhy platieb – kartou aj v hotovosti. Avšak čo je ešte dôležitejšie, snažíme sa lepšie zaobchádzať so šoférmi.
Čo konkrétne to znamená?
Hneď niekoľko vecí. Jednou z nich sú nižšie provízie pre nás. Šofér teda dostane za jednu jazdu viac peňazí. Má to aj spätný efekt. Keď cítia, že provízia je férová, tak sú spokojnejší a zákonite odvádzajú aj lepšie služby. Celkovo je nastavenie našej spoločnosti z hľadiska nákladov veľmi efektívne. Pre nás ako východoeurópsku spoločnosť bolo veľmi náročné získať financovanie. Museli sme teda vymyslieť veľmi účinný biznis model. Preto si môžeme dovoliť nižšie provízie, zároveň však dokážeme byť ziskoví. Naše podnikanie je tak udržateľné. Práve v tomto teda podľa mňa spočíva hlavný rozdiel medzi nami a konkurenciou. Šoféri u nás zarobia viac peňazí a sú šťastnejší. A zákazníci radšej jazdia s platformou, ktorá má lepšie služby a spokojnejších šoférov.
Uber nedávno zastavil svoju prevádzku na Slovensku kvôli rozhodnutiu súdu, ktorý prikázal, aby jeho vodiči plnili všetky podmienky stanovené pre taxislužby. Viete o tom a čakáte podobné rozhodnutie aj v iných krajinách?
Viem, že súd nejakým spôsobom rozhodol, avšak samotné stiahnutie bolo pre mňa trochu prekvapením. Pokiaľ mi je totiž známe, Uber nedostal od súdu nariadenie odísť. My teda nevieme, či by sa takéto veci mohli stať aj v iných krajinách. Na druhej strane, uvedomujeme si, že v súčasnosti je v mnohých východoeurópskych krajinách rozbehnutý proces modernizácie zákonov o taxislužbách. Týka sa to napríklad štátov, ako sú Česko, Rumunsko, Poľsko alebo aj Slovensko.
Pomáhate pri príprave týchto zákonov?
Áno, spolupracujeme s úradmi týchto krajín a zdieľame svoje skúsenosti. Estónsko sa na jeseň minulého roka stalo jedným z prvých štátov, ktoré už majú nové zákony o taxislužbách. My krajinám, ktoré ich pripravujú, hovoríme, aká legislatíva by mohla byť rozumná. Predchádzajúca regulácia taxislužieb bola dosť náročná. Cítili sme to na vlastnom podnikaní. Šofér musel podniknúť príliš veľa rôznych administratívnych krokov, aby vôbec mohol začať jazdiť.
Čo vaša spoločnosť v tomto smere navrhuje?
Predovšetkým si myslíme, že rozumná legislatíva by mala byť veľmi jednoduchá. Malo by ísť len o overenie vodiča, či napríklad nespáchal predtým nejaký kriminálny čin a nemá záznam v registri trestov. Potom stačí už iba to, aby mal vodičšský preukaz a môže šoférovať. To by podľa môjho názoru malo byť základnou požiadavkou. Zvyšok už zvládnu technológie, vrátane ratingového systému, pomocou ktorého sa klient bude môcť ubezpečiť, že je to dobrý šofér. Prostredníctvom platformy sa urobí aj navigácia, platba a ďalšie veci. My teda podporujeme minimálnu reguláciu. A práve to sa snažíme vysvetliť krajinám, ktoré v súčasnosti pripravujú novú legislatívu.
Chystáte sa expandovať do nových krajín?
Áno, na tento rok sme naplánovali hneď niekoľko nových krajín. Pravdepodobne to bude Ukrajina či niektoré ďalšie európske štáty. Z dlhodobého hľadiska by sme chceli pokryť celú Európu a Afriku. Práve tento región definuje náš domáci trh.
A čo Spojené štáty? Je to pre vás príliš vzdialená budúcnosť?
Áno, v súčasnosti sa zameriavame práve na európsky a africký región. Keď však budeme vidieť, že tu už máme silnú pozíciu a otvoria sa nám nové príležitosti, mohli by sme ísť aj mimo neho. Nedávno sme už expandovali aj do Austrálie či Mexika. Samozrejme, faktorov, podľa ktorých sa rozhodujeme je viacero. Pozeráme sa však hlavne na regulácie, konkurenciu a záujem vodičov. To sú hlavné veci, na základe ktorých si vyberáme trhy.
Ako vyzerá váš príchod do novej krajiny?
Zvyčajne vstupujeme najprv do hlavného mesta, kde sa obvykle darí biznisu najlepšie. Potom začneme chodiť aj do regiónov, teda do druhého, tretieho či štvrtého najdôležitejšieho mesta krajiny. Z dlhodobého hľadiska by sme radi boli vo všetkých mestách, ktoré takúto dopravu potrebujú. Biznis model, ktorý prevádzkujeme v súčasnosti, by sme si teda chceli udržať. Dnes máme v niektorých krajinách 20- či 30-tisíc ľudí, hoci miestny potenciál je mnohonásobne vyšší. Napríklad v Európe my by sme mohli narásť najmenej na niekoľko stoviek miest.
Keď sme už pri tých plánoch do budúcnosti, kde vidíte vašu firmu o päť alebo desať rokov?
Ak sa pozrieme na súčasný trhový podiel spoločností poskytujúcich dopravou na vyžiadanie, tak vo väčšine miest je veľmi nízky. Obvykle tvorí dve až štyri percentá celkovej dopravy v meste. Zvyšok sú prevažne súkromné autá či verejná doprava. V súčasnosti sme svedkami, ako sa tento trh otvára. Jednotlivé kroky ho posúvajú vpred.
Ktoré kroky to sú?
Tým prvým je model zdieľanej dopravy. Ďalej je to bude fáza, keď sa v jednom aute budú viezť viacerí ľudia, čo ešte viac zlacní celú službu. No a o päť alebo desať rokov by mali prísť autonómne autá, vďaka ktorým bude cestovanie rozhodne lacnejšie než využívanie súkromných áut. Takže keď sa pozrieme na perspektívu segmentu z hľadiska týchto tri fáz, vidíme, že platformy ako je tá naša majú dobré šance rásť zo súčasných pozícií, teda dvoch až štyroch percent celkového trhového podielu, k oveľa vyšším číslam. Teda 25 či 30, možno dokonca 40 percentám. A to je tiež dôvod, prečo má tento segment také rekordné financovanie. Všimnite si, že žiadnemu inému technologickému odvetviu sa nedostáva financovanie v hodnote 50 miliárd dolárov.
Podobný názor ako vy teda zrejme majú aj investori...
Áno, investori veria v rovnaký rast a potenciál. Preto vidíme v kažom meste, kde sme dnes aktívni, že ľahko môžeme rásť minimálne päť- až desaťnásobne. A práve tam vidíme našu budúcnosť, je to náš hlavný cieľ. Ako európska spoločnosť chceme dokázať, že je možné vybudovať veľkú technologickú spoločnosť aj na starom kontinente. Keď sa totiž pozriete na súčasných 20 najväčších globálnych technologických spoločností, asi 15 z nich pochádza zo Spojených štátov a zvyšných päť z Číny. Európa nemá v top rebríčku žiadnu skutočne významnú spoločnosť. My veríme, že keď budeme veci robiť správne, tak práve doprava je segmentom, v ktorom by sme sa potenciálne mohli stať skutočne veľkou technologickou spoločnosťou.
Fakty o firme Taxify
Martin a Markus Villigovci založili spoločnosť poskytujúcu služby zdieľanej dopravy v roku 2012. Firma sa rýchlo rozrástla, v súčasnosti podniká v troch desiatkach miest v Európe, Afrike, Austrálii a Latinskej Amerike. Má zhruba päť miliónov klientov a stotisíc vodičov. Aktívna je aj v Bratislave.