Máme určité predstavy o našom potenciáli. Očakávania sa však zatiaľ nestretávajú s tým, čo nám ponúkajú, tvrdí pre HN Šimon Šicko, riaditeľ vývojárskej spoločnosti Pixel Federation a čerstvý slovenský EY Podnikateľ roka.
Pochádzate z generácie štyridsiatnikov, ktorí začínali hrať počítačové hry z dnešného pohľadu na veľmi jednoduchých prístrojoch. Spomeniete si, kedy ste sa s fenoménom hier prvýkrát stretli? Boli ste hráčom odmalička?
Áno, počítačové hry vnímam už od roku 1981. Vždy som ich túžil vyvíjať. Keď sa táto možnosť naskytla, tak som ani na chvíľu nezaváhal. A stále považujem sám seba skôr za vývojára než biznismena. Primárnym cieľom je pre mňa vyrábať hry. To, že sa zo mňa nakoniec stal podnikateľ, je len sekundárne a stalo sa to v podstate len náhodou.domácadomca
Na ktorom počítači ste začínali ako hráč?
Mojím prvým počítačom bol Siclair ZX Spectrum.
Dnes patríte medzi úspešných vývojárov hier. Ktorý titul považujete za svoj najväčší úspech?
Momentálne je to Diggy´s Adventure. Ide o puzzle príbehovú hru na mobily.
Dokážete odhadnúť, koľko ľudí a v koľkých krajinách hrá vaše hry?
Ak sa na počet hráčov pozrieme z hľadiska celej našej histórie, bude to do sto miliónov ľudí. Najviac ich hrá práve Diggy´s Adventure. Celkovo to je viac než 30 miliónov ľudí. Pokiaľ ide o krajiny, presný počet vám povedať neviem. Určite je to však vyše 140 krajín.
V tomto segmente vládne veľká konkurencia. Z ktorých krajín pochádzajú vaši hlavní konkurenti?
My v rámci herného priemyslu patríme medzi stredne veľké spoločnosti a vyrábame najmä puzzle hry. Top firmy, ktoré sa zaoberajú práve takýmito hrami, sídlia predovšetkým vo Fínsku, v Nemecku a vo Veľkej Británii. Najväčšími hráčmi na trhu sú v tomto segmente fínske firmy Rovio a Supercell či izraelské Plarium.
Rovio stojí za takým úspešným titulom ako Angry Birds. Poznáte sa osobne so šéfmi tejto či iných firiem?
Poznám sa s viacerými šéfmi. Konkrétne šéfa Rovia osobne nepoznám, ale stretol som sa s niektorými ďalšími ľuďmi z tohto prostredia. Poznám napríklad Roba Smalla, generálneho riaditeľa Miniclip Games. Je to veľká firma, ktorá sídli vo švajčiarskom Neuchateli a kancelárie má aj v Londýne či ďalších mestách Európy.
Sú v tomto sektore úspešní okrem vás aj ďalší vývojári z regiónu strednej a východnej Európy?
Samozrejme. Veľmi dobre sa poznáme s predstaviteľmi srbskej spoločnosti Nordeus. Je to jedna z piatich najväčších firiem pôsobiacich tu vo východnej Európe. Úspešní sú však aj v ďalších severských krajinách. Raz som sa stretol so šéfom švédskej spoločnosti King, ktorá sa stala akvizíciou firmy Activision Blizzard. King je podpísaný pod takými hrami ako Candy Crush Saga alebo Farm Heroes Saga. Je mimoriadne dôležité udržiavať tieto vzťahy. Na trhu sa totiž vytvárajú akési holdingy a klastre takýchto firiem, v rámci ktorých si zdieľajú rôzne znalosti a skúsenosti.
Spomínali ste príklad spoločnosti King, ktorú odkúpil americký gigant Activision Blizzard. Dostali ste už aj vy ponuku na odkúpenie od nejakého globálneho hráča na trhu?
Áno. Týchto ponúk sme dostali hneď niekoľko. Momentálne ich mám na stole šesť. A je to podľa mňa úplne bežné.
Ako zatiaľ dopadli doterajšie snahy firiem o vaše odkúpenie?
My máme určité predstavy o našom potenciáli. Očakávania v tomto smere sa však zatiaľ nestretávajú s tým, čo nám ponúkajú. V každom prípade uvidíme, ako sa to celé bude ďalej vyvíjať.
Môžete byť konkrétnejší, aké sú vaše očakávania?
Určite uvažujeme v deväťmiestnych číslach. Tam sa vôbec začíname konkrétne baviť.
Takže hovoríme rádovo o stovkách miliónov eur...
Áno, bavíme sa o sumách nad sto miliónov. Mali sme už aj také ponuky, ale zatiaľ nedošlo k žiadnym konkrétnym rokovaniam.
Predpokladám, že americké spoločnosti to už len kvôli veľkosti trhu majú predsa len jednoduchšie. Je pre firmy z nášho regiónu náročnejšie uspieť?
Nemyslím si, že pre naše firmy je ťažšie preraziť. Ale americké firmy to majú podľa mňa jednoduchšie z hľadiska celkovej valuácie spoločnosti. To znamená, že ak firma podniká v Spojených štátoch, tak ju berú akosi dôveryhodnejšie. Takže aj jej valuácia, teda celková hodnota, môže byť z pohľadu tretích strán či prípadne záujemcov väčšia.
Vďaka akému receptu na úspech ste prerazili vy?
Môj recept na úspech je pomerne jednoduchý. Sú to hlavne dve veci – netreba sa báť a netreba byť lenivý.
Týchto dvoch zásad sa zrejme držíte po celý svoj život. Kedy ste vlastne s vývojom hier začali?
Čiastočne som k tomu pričuchol v 90. rokoch, keď sa pripravovali backgroundy k prvej slovenskej adventúre. Neskôr, okolo roku 2000, som začal robiť flashové hry. Potom o štyri roky som pracoval na hre Elveon pre veľkú firmu 10tacle Studios v Nemecku, ktorá kúpila slovenské štúdio. Takže takto nejako sa vyvíjala moja cesta.
Dnes z pozície riaditeľa Pixel Federation vediete tím viac ako dvoch stoviek ľudí. Stále si nájdete čas na vývoj hier popri tejto funkcii?
Tento rok som sa k vývoju hier vrátil. Rozhodol som sa, že niektoré veci oddelegujem, aby som mal priestor aj na kreatívne veci. A niekoľko konceptov som v uplynulých mesiacoch už napísal.
Pod koľkými hrami je vaša spoločnosť podpísaná?
Tých hier je veľa. Úspešné tituly však zatiaľ máme štyri. Je to TrainStation, Diggy´s Adventure, Seaport a Emporea. Momentálne máme dve veľké hry v soft launchi – TrainStation 2 a Steam Cats.
Na základe čoho si vyberáte žánre vašich hier?
My sa snažíme hľadať akoby myš na trhu. To znamená, že sa usilujeme nájsť taký priestor, v ktorom nebudeme musieť súťažiť s tými najväčšími štúdiami. Snažíme sa robiť skôr akési originálne hybridy, teda koncepty hier, kde skombinujeme niektoré herné princípy dokopy.
Môžete to priblížiť na konkrétnom príklade?
Tým príkladom je Diggy´s Adventure. Táto hra má v sebe príbeh, ale je to zároveň puzzle adventúra. Skĺbili sme teda dohromady dva žánre. Teraz pracujeme na TrainStation 2, čo je kombinácia budovateľského a zberateľského žánru, sú tam emócie a rôzne hráčske princípy. Väčšina hier, na ktorých robíme, je teda skôr logická.
Hovoríte, že spomínaný TrainStation 2 je v soft launchi. Môžu ho už záujemcovia hrať?
Soft launch znamená, že je síce ešte stále čiastočne vo vývoji, avšak v niektorých krajinách sa už dá stiahnuť a hrať. Medzi týmito krajinami je napríklad aj Slovensko. My potom na základe dát získaných od ľudí, ktorí to už hrajú, urobíme určité????. No a potom príde global lounch, teda vydanie hry vo všetkých dôležitých krajinách. V prípade TrainStation 2 je naplánovaný niekedy na leto.
Zameriavate sa len na aplikácie pre mobily a tablety, alebo aj pre klasické počítače?
Ak máte na mysli hry v službe Steam, tam sme vydali jednu vec. Povedali sme si však, že sa primárne budeme zameriavať na mobily a tablety. To aj robíme.
Momentálne ste s vašimi hrami vo vyše 140 krajinách celého sveta. Chystáte sa expandovať aj na ďalšie trhy?
Nemyslím si, že by pre nás bolo dôležité mať na svojom zozname čo najväčší počet krajín. Význam prikladáme skôr tomu, aby sa zväčšoval náš podiel na hlavných trhoch, teda v krajinách západnej Európy a v Spojených štátoch. Momentálne nás čaká Ázia, kde sa nevieme presadiť. V súčasnosti sme však práve s Diggy´s Adventure zaradení medzi iba päť tisícok herných aplikácií, ktorých vydanie na tento rok povolila Čína. Takže uvidíme, čo to spraví, keď tento produkt v Číne vydáme. V každom prípade je to ďalší veľký krok, ktorý nás čaká.
V ktorých krajinách ste najúspešnejší?
Čo sa týka finančného hľadiska, tak jednoznačne sú to Nemecko a Spojené štáty.
Platí to aj z hľadiska najväčších počtov hráčov?
Závisí to skôr od konkrétnej hry. Napríklad v prípade TrainStation máme veľkú komunitu v Poľsku alebo Indonézii. Avšak počet hráčov a výška ziskov navzájom spolu nekorelujú. Nie je tam priama úmernosť v tom, že narastajúci počet hráčov sa automaticky rovná zvyšujúcim sa príjmom. Skôr je to tak, že povedzme v Nemecku a Spojených štátoch máme veľa hráčov a sme tam aj finančne úspešní. Avšak sú aj krajiny, kde nás síce hrá viac ľudí, ale neplatia toľko ako Nemci alebo Američania.
Kde vidíte vašu firmu o päť alebo desať rokov?
Z môjho osobného pohľadu ju stále vidím niekde v takom rozhraní, ktoré ma baví. Dúfam teda, že firmu budeme schopní nejakým spôsobom viesť a rozvíjať tak, aby to dávalo zmysel pre nás všetkých a bavilo nás to tak ako teraz. Čo sa týka príjmov, pevne verím, že budeme desaťkrát väčší než dnes.
Plánujete priberať nových kolegov?
Pokiaľ ide o spolupracovníkov, v tomto smere sa nechceme nejako výraznejšie rozširovať. Teraz je nás okolo 200 až 220. Myslím si, že to je celkom primeraný počet.