Okrem unikátneho nápadu, nesporného talentu, pracovitosti a cieľavedomosti boli vždy v správny čas na správnom mieste. Platilo to o Billovi Gatesovi, ktorý založil Microsoft práve v čase, keď sa začali objavovať prvé osobné počítače. Aj o Jeffovi Bezosovi, ktorého Amazon zachytil začiatky éry internetových obchodov. Takisto o zakladateľoch Googlu Larrym Pageovi a Sergejovi Brinovi, ktorí v podstate nedali žiadnym iným vyhľadávačom veľké šance na globálne prerazenie. A nepochybne to platí aj o Markovi Zuckerbergovi.
Začiatok nového tisícročia bol charakteristický tým, že svet internetu sa pomaly spamätával z prasknutia technologickej bubliny dot.com. Vznikali nové spoločnosti, ktoré na rozdiel od skrachovaných firiem ponúkali nové a hlavne reálne možnosti či nápady. V tom čase sa rodili prvé sociálne siete ako Friendster či MySpace. Z pohľadu používateľa však išlo skôr o rozpačité začiatky – buď ho zahlcovali príliš veľkým množstvom reklamy, alebo boli technicky nestabilné a často padali, prípadne odrádzali ľudí svojou neprehľadnosťou.
Vtedy Zuckerberga oslovili spolužiaci z vyšších ročníkov Harvardovej univerzity – dvojičky Cameron a Tyler Winklevossovci spolu s Divyom Narendrom. Všetci traja vyvíjali novú sociálnu sieť HarvardConnection, mali však veľký problém. Ich programátor odišiel do iného projektu a oni ako obchodníci hľadali schopného človeka, ktorý pre ich sieť napíše zdrojové kódy. Mark na ich ponuku prikývol, avšak iba v ústnej forme. Žiadnu dohodu o spolupráci nepodpísali.