Nedotknuté pláže takzvanej albánskej Riviéry predstavujú obrovský kontrast oproti preplneným rezortom v Grécku či Taliansku. „Cestovný ruch tvorí v Albánsku približne pätinu hrubého domáceho produktu,“ uviedol pre HN sprievodca Murat Aruci.
Vláda v Tirane si význam tohto sektora veľmi dobre uvedomuje a má s ním smelé plány. „Vlani dosiahol počet zahraničných turistov v Albánsku šesť miliónov, čo je o jeden milión viac než rok predtým. Naším cieľom je však desať miliónov,“ pripomenul pre HN Blendi Klosi, albánsky minister turizmu a životného prostredia.
Problémom je, že väčšinu zahraničných turistov tvoria Albánci – buď tí z Kosova, Macedónska či Čiernej Hory, alebo albánski emigranti, ktorí získali pas inej krajiny a sú evidovaní ako cudzinci. Lídri cestovaného ruchu však majú ambíciu priviesť do krajiny aj dovolenkárov zo západných krajín.
„Vypracovali sme stratégiu, ako k nám pritiahnuť turistov zo Spojených štátov, z Kanady, Izraela alebo východnej Ázie. Chceme im ponúkať agroturistiku, ekoturistiku či dobrodružný cestovný ruch. Máme všetky predpoklady na to, aby k nám chodili priaznivci raftingu, paraglajdingu alebo rôznych vodných športov.
V našej krajine sa nachádzajú hlboké kaňony s divokými riekami, a to nielen na severe, ale i na juhu krajiny,“ hovorí pre HN Leonard Maci, šéf Národnej agentúry turizmu. Prvé náznaky úspechu možno vidieť v meste Drač a jeho okolí. V neďalekom rezorte Golem stretnete turistov hovoriacich po rusky, poľsky či ukrajinsky.
Niektoré hotely, ako napríklad Aler, majú dokonca ukrajinský personál. Práve tieto kroky by mohli prispieť k ďalšiemu nárastu významu cestovného ruchu pre albánske hospodárstvo.
„Cieľom je dosiahnuť, aby do roku 2022 prispieval turizmus priamo či nepriamo 29 percentami k hrubému domácemu produktu,“ doplnila pre HN Brunilda Licajová, expertka na turistický marketing z albánskej inštitúcie Turistické poradenské služby.