Po tom, ako sa dynastické sídlo habsburskej monarchie vrátilo v roku 1611 späť z Prahy do Viedne a rakúska metropola naberala na populácii aj politickej i ekonomickej dôležitosti, Viedeň sa čoraz častejšie stávala obľúbenou destináciou pre mnohých Slovákov vrátane Bratislavčanov. Spolu s nimi sa rozbiehal obojstranný obchod. Panovníci na viedenskom cisárskom dvore si obľúbili vína z malokarpatských osád v okolí Bratislavy, Slováci zase odtiaľ nosili z domov módne oblečenie či iné vychytávky toho obdobia.
Rozvoj vzťahov pretrvával počas panovania cisárovnej Márie Terézie, ktorá bola korunovaná v Bratislave, aj za vlády jej nástupcov. Vzájomné kontakty dosiahli vrchol od druhej polovice 19. storočia až do začiatku prvej svetovej vojny. Práve v rok jej vypuknutia, teda v roku 1914, bola uvedená do prevádzky električka medzi oboma mestami.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku samostatného Československa však vzťahy medzi Bratislavou a Viedňou ochladli. Definitívne zamrzli po roku 1948, keď sa v Československu začal budovať komunistický režim. Naopak, Viedeň sa zaradila do „znepriateleného“ kapitalistického tábora. Hoci naše mestá delí od seba niečo vyše 50 kilometrov, vzťahy medzi nimi na vyše štyri desaťročia nemilosrdne presekla železná opona.