Jeho HDP dosahoval pred troma rokmi takmer 54-tisíc eur na obyvateľa v parite kúpnej sily, kým vo Viedni to bolo necelých 45-tisíc eur.
Realita je však trochu iná, aspoň čo sa týka dosahu na bežný život obyvateľov a jeho kvalitu. Viedeň je uznávaným centrom vedy. Firmy z celého sveta tu zakladajú svoje strediská vývoja a výskumu, sídlo tu majú mnohé renomované vedecké inštitúcie, napríklad Inštitút molekulárnej biológie či Výskumný inštitút molekulárnej patológie. Viedeň je takisto stredoeurópskym centrom farmaceutického a biotechnologického priemyslu.
Naopak, Bratislava a jej okolie je stále často považovaná skôr za akúsi montovňu zahraničných značiek. Za všetky stačí spomenúť nemeckú automobilku Volkswagen. Ďalším dominantným segmentom sú už spomínané centrá zdieľaných služieb. Tie však takisto neprinášajú vysokú pridanú hodnotu, ktorou oplýva práve Viedeň.
Na druhej strane sa aj v Bratislave postupne začínajú rozvíjať technologické odvetvia, ktoré po rokoch odlivu lákajú nielen talentované slovenské mozgy späť zo zahraničia, ale aj nadaných cudzincov do našej metropoly. Príkladom môže byť spoločnosť MultiplexDX, ktorá vo Vedeckom parku Univerzity Komenského vyvíja testy na prítomnosť COVID-19 v ľudskom organizme. „Pôsobia tu veľmi šikovné firmy, ako napríklad Geneton. Vzišli ako spin-off priamo z akademického prostredia. Práve od neho sú tieto firmy veľmi závislé. Využívajú konexie alebo synergie, ktoré majú s danými fakultami a univerzitami. Vidím, že im to prospieva. U nás určite viac než polovicu zamestnancov tvoria cudzinci alebo Slováci, ktorí sa vrátili zo zahraničia späť domov. Sú to ľudia, ktorí získali vzdelanie, prípadne pracovné skúsenosti v cudzine,“ uviedol v rozhovore pre HN biochemik Pavol Čekan, zakladateľ a šéf MultiplexDX. Do firmy sa mu podľa jeho slov hlásia perspektívni ľudia zo zahraničia dokonca aj nad rámec inzerátov.
Konkrétne v prípade biotechnológií či medicíny sa do Bratislavy vracajú mnohí Slováci, ktorí vyštudovali alebo získali prax práve vo Viedni. A podľa rakúskych expertov by Bratislava mohla využívať blízkosť a synergie so susednou metropolou. „Vytvorením skutočne spoločného pracovného trhu v regióne miest – dvojičiek by Bratislava mohla vyriešiť problém nedostatku kvalifikovaných odborníkov a Viedeň zase problém s nezamestnanosťou mladých,“ tvrdia Holzner, Römisch a Hanzlová-Weissová.