V očiach susedov sme v tom čase boli neznámi Východoeurópania, z ktorých mali mnohí Rakúšania strach.
Dnes si aj vďaka kvalitnej diaľnici aj autobusovému, železničnému či lodnému spojeniu nachádza čoraz viac Viedenčanov cestu do Bratislavy. A mnohí sa k nám radi vracajú. „Dlhý čas som mala podobný názor na Bratislavu ako veľa iných Rakúšanov. Teda komunistické paneláky v Petržalke a ošumelé staré mesto, kam sa mladí Briti chodievajú lúčiť so slobodou, čo sa nezaobíde bez množstva pijatiky. V poslednom období však čoraz častejšie navštevujem rôzne okrajové štvrte mesta a musím povedať, že Bratislava môže toho ponúknuť oveľa viac,“ tvrdí Viedenčanka Michaela Benderová.
Podľa niektorých obyvateľov rakúskej metropoly má Bratislava šancu stať sa jej skutočnou dvojičkou. Kľúčom k priblíženiu sa by mohlo byť vytvorenie takých podmienok, ktoré by ľuďom spríjemnili bývanie v slovenskom hlavnom meste. A práve v tom by mohla poslúžiť ako modelový príklad rakúska metropola, ktorá sa pravidelne umiestňuje na absolútnom vrchole rebríčka miest s najvyššou kvalitou života.
Dôvodom je aj fakt, že Viedeň stavila na trvalo udržateľný rozvoj. „My tu dnes len začíname rozprávať o domoch, o štvrtiach, ktoré by mali byť pasívne, mali by používať alternatívne energetické zdroje a dávať energiu do siete či susedným štvrtiam. Ak mám byť úprimná, tak čo sa týka takýchto budov, sme za Viedňou zhruba tak 15 rokov pozadu. Dnes je už tam zrealizovaná celá jedna takáto štvrť. Samozrejme, Rakúšanov v tomto smere dobiehame, ale ja som si myslela, že to dobiehanie bude rýchlejšie. Oni nás totiž nečakajú. Povedzme si otvorene, že my ich síce dobiehame, ale oni idú ďalej,“ uviedla v rozhovore pre HN Ingrid Konrad, hlavná architektka.
Bratislavčania by však mali napriek tomu zostať sami sebou. „Nepovedal by som, že by sme si mali v niečom brať od Rakúšanov príklad. Slováci sú dobrí takí, akí sú, a robia si svoje veci. To isté platí aj o Rakúšanoch,“ uviedol pred časom pre HN fotograf a baletný majster Boris Nebyla, rodák z Bratislavy, ktorý už takmer tri desaťročia žije v rakúskej metropole.