Väčšina z nich sa domov vrátiť nemohla – chodili sa na Bratislavu pozerať spoza železnej opony.
Pre mnohých obyvateľov Bratislavy však bola práve Viedeň stelesnením vysnívaného západného spôsobu života. Tí šťastnejší mali v rakúskej metropole príbuzných, ktorí im posielali šilingy či tuzexový tovar. Ďalším sa zase podarilo vybaviť si povolenie a za prísnych podmienok, ktoré okrem iného zahŕňali veľmi nízke limity šilingov, vycestovali na otočku či maximálne na pár dní do Viedne.
Po novembri 1989 železná opona padla a Bratislavčania húfne cestovali do najbližšej krajiny. Mnohí mladí ľudia začali v susednom meste študovať, ďalší si tam našli prácu často s niekoľkonásobne vyšším platom než na Slovensku.
Zároveň odštartovala ekonomická i kultúrna spolupráca, ktorá trvá dodnes. Avšak takisto preteky, v ktorých sa Bratislava usiluje svoju stredoeurópsku dvojičku dohnať. V niektorých aspektoch – ako sú napríklad tvrdé makroekonomické čísla – sa jej to aspoň v štatistikách darí, v iných sa zdá, že Viedeň sa nám, naopak, vzďaľuje.