Medzinárodná organizácia práce vo svojej aktuálnej štúdii uvádza, že globálny trh prišiel vlani o takmer deväť percent odpracovaných hodín oproti roku 2019. Ide o ekvivalent 255 miliónov pracovných miest, ktoré boli v priebehu uplynulého roka stratené.
Skutočné počty však budú oveľa vyššie. Kým napríklad vyše 1,3-miliardová India hovorí o strate zhruba 11 miliónov pozícií, takmer 330-miliónové Spojené štáty uvádzajú číslo 36 miliónov. Dôvod je ten, že ľudia v rozvojových krajinách často pracujú v takzvanej neformálnej sfére, teda bez podpísania oficiálnej zmluvy. A v mnohých prípadoch sa to deje práve v segmentoch ako je gastronómia či ubytovacie služby, ktoré počas krízy utrpeli najviac.
Otázka skresľovania údajov sa čiastočne týka aj Slovenska. Keďže povedzme v reštauráciách či v baroch pracovalo pred vypuknutím pandémie veľa študentiek alebo študentov na rôzne úväzky, do oficiálnych štatistík nezamestnanosti sa strata týchto miest nedostala.
V spomínaných segmentoch nie je priaznivá prognóza ani na tento rok. Nelichotivé predpovede ponúka nielen krajinám, ktoré sú závislé od prílevu turistov, ale i rozvinutým priemyselným štátom. Napríklad americké úrady odhadujú, že v priamom ohrození je v USA viac ako desať miliónov pozícií v reštauračnom biznise, vyše sedem miliónov v maloobchode, viac ako päť miliónov v cestovnom ruchu a v zábavnom priemysle, vyše štyri milióny v podporných službách a viac ako tri milióny vo vzdelávaní.
Ťažko skúšaný je taktiež segment dopravy, najmä tej leteckej, ktorú koronavírus zrazil na kolená jednoznačne najviac. Hoci aerolinky po celom svete dostávajú od vlád na svoju záchranu finančné injekcie v miliardách eur, mnohé z nich sa nevyhli prepúšťaniu. A ani zďaleka sa nedá povedať, že by sa im začínalo blýskať na lepšie časy. Letecká preprava totiž patrí medzi tie odvetvia, ktorých návrat do normálu bude trvať najdlhšie. I to je dôvod, prečo pred pár dňami České aerolínie oznámili zámer prepustiť 430 zamestnancov. Podobne dopadli i niektoré spoločnosti podnikajúce v lodnej doprave.