V niektorých veľkých mestách ako Dubaj je už dnes samozrejmosťou autonómne metro. A bez strojvedúceho vás odvezú aj vysokorýchlostné vlaky v Číne. Všetky procesy tam riadia počítače, ktoré sú spoľahlivejšie než človek. Prevádzku jedného takéhoto vlaku spustili vlani v januári, tesne pred rozšírením pandémie po planéte. Súprava dosahujúca maximálnu rýchlosť 350 kilometrov za hodinu by počas budúcoročnej zimnej olympiády mala za tri štvrte hodinku prepraviť športovcov – vrátane našej elitnej lyžiarky Petry Vlhovej – z Pekingu do zimného strediska v 175 kilometrov vzdialenej prefektúre Čang-ťia-kchou. Práve tam sa bude odohrávať väčšina disciplín alpského lyžovania.
Podporiť tvorbu pracovných miest v inovatívnych odvetviach sa usiluje aj Európska únia, ktorá práve v koronakríze vidí šancu, ako posilniť svoje pozície v globálnom hospodárskom súperení. Okrem iného sa zameriava aj na segmenty energetiky, automotive a dopravy, ktoré sú navzájom úzko prepojené.
Niektorí zástupcovia biznisu však v stratégii masívnych investícií verejných peňazí do vybraných odvetví veľký zmysel nevidia. Podľa nich by totiž o budúcnosti ekonomiky aj profesií mal rozhodnúť samotný trh. „Keby EÚ v roku 2000 naliala do podpory internetu 700 miliárd eur a zainvestovala by do každého dot.com startupu, ktorý vtedy existoval, asi by to nedopadlo veľmi dobre. Vnímam tu silnú paralelu. Všetci vieme, že digitalizácia je budúcnosť. Neznamená to však, že treba bezhlavo liať peniaze do všetkého, čo má nálepku digitalizácia. To len pomôže vytvoriť ďalšiu bublinu,“ pripomenul pre HN Samuel Hapák, spoluzakladateľ inovačnej skupiny Vacuum.