Ktoré profesie vyjdú zo súčasnej krízy víťazne?
Je to pomerne ťažká otázka, ale určite to budú niektoré oblasti informačných technológií, ďalej e-shopy, služby objednávania online a podobne. Toto všetko zahŕňa profesie, ktoré neboli až v takom množstve a do takej miery rozšírené ako sú teraz. Vznikol napríklad trh s donáškami jedál do domácností, kuriéri sa dnes v podstate nezastavia. V jednom kuse ich môžete vidieť na uliciach, ako na svojich bicykloch vezú objednané porcie ľuďom priamo domov či do práce. Takisto sa posilňuje profesia dizajnérov e-shopov. Veľkú perspektívu má práca na sociálnych sieťach, tvorba, propagácia a marketing rôznych online eventov a podobne. Tieto veci tu s nami v minulosti neboli.
Prečo zažívajú taký boom?
Ľudia si pravdepodobne zvykli na to, že online obsah je pohodlný. Nemusím nikam chodiť a dokážem sa doma vzdelávať rovnako dobre, ako by som sa vzdelával niekde inde. Takže všetky spomínané profesie zrejme budú po pandémii víťazmi spomedzi segmentov. Osobne verím aj tomu, že sa obnoví cestovný ruch a hotelierstvo. Jednoducho že sa opäť vrátime do regiónov, budeme môcť tráviť normálnu dovolenku v hoteloch, dať si v reštauráciách dobré jedlo a v kaviarni dobrú kávu. Pevne dúfam, že po vakcinácii toto všetko nabehne oveľa rýchlejšie.
Kto bude, naopak, porazený? Dá sa čakať, že niektoré profesie úplne zaniknú?
Neviem si to teraz úplne presne predstaviť. Niektoré procesy sa možno zautomatizujú a zrobotizujú, takže to, čo sa pôvodne plánovalo vo vzdialenejšej budúcnosti, príde oveľa rýchlejšie a intenzívnejšie. Hovorím o pozíciách v rôznych podporných centrách, prípadne o miestach, kde sa nasadzujú roboty. Napríklad všade tam, kde prvý kontakt so zákazníkom bude automatizovaný alebo prebehne istým online spôsobom. Uvediem konkrétny príklad. Sme svedkami toho, že mnohé reťazce už prechádzajú k online pokladniam. Myslím si, že firmy sa budú snažiť eliminovať najmä tie pozície, kde existuje najväčšie riziko nákazy.
Digitálne zručnosti tak pravdepodobne budú nevyhnutnosťou pre čoraz väčšie množstvo profesií...
Nepochybne áno. Videli sme to hlavne v školstve, ktoré takéto technologické prostriedky nikdy nepoužívalo. My, rovnako ako mnohé ostatné firmy, najmä tie globálne, sme ich využívali aspoň sem-tam. V školách to však nebolo zavedené. Učitelia tak boli teraz donútení aspoň trošku sa prispôsobiť novým podmienkam a hľadať, aký spôsob zvolia pre dištančné štúdium, aby sa deti aspoň niečo naučili. My pracujeme aj s riaditeľmi škôl a i u nich vidíme veľký posun. Môžem potvrdiť, že tam došlo k skutočnej zmene.
Budú niektoré zmeny po skončení pandémie trvalé? Je vôbec šanca vrátiť sa do takej situácie, akú sme na trhu práce mali pred ňou?
Podľa mňa sa do stavu spred roka 2020 už nevrátime. Svet bude vyzerať trošku inak. Dúfam, že bude lepší a všetci sa z toho poučíme – celá planéta aj ľudstvo samotné. Uvedomíme si, že nemáme veci pod kontrolou a nie sme tvorcovia všetkého. Verím, že tento vírus nás skôr naučí pokore a aj vďaka nemu dostaneme trochu ľudskosti a človečiny do firiem, ale aj do uvažovania ľudí vôbec. Obyvatelia Zeme majú šancu pochopiť, že zmysel má niečo úplne iné, než sú peniaze.
Ako zasiahla pandémia koronavírusu trh práce? O koľko percent sa prepadli počty ponúkaných pozícií?
Vlani sme v ponuke mali 190-tisíc pracovných pozícií, čo je zhruba o 70-tisíc až 75-tisíc menej než rok predtým. Najlepšia situácia bola v rokoch 2017 a 2018, kedy trh práce na Slovensku dosahoval absolútny rekord. Vtedy sme mali skoro 280-tisíc pracovných miest. Potom prišla pandémia a v niektorých mesiacoch minulého roka sa trh prepadol až o 65 percent. V apríli sa na ňom v podstate zastavil život. Len pár firiem, ktoré naozaj potrebovali najímať ľudí, zverejňovalo pracovné pozície. Podobná situácia bola ešte v máji, až potom sa začala zlepšovať.
Kedy ste pocítili zlepšenie?
V júli, v auguste a v septembri. Tieto mesiace ukazovali, že oživenie prichádzalo celkom rýchlo. V istom období v septembri sme dokonca mali viac pracovných pozícií za týždeň, než v rovnakom čase v roku 2019. Trh práce sa tešil z toho, že žiadna veľká kríza sa nekonala. Preto sa dokázal veľmi rýchlo oživiť. Následne však dorazila druhá vlna pandémie. Trh vzápätí zistil, že opäť je všetko zavreté. Celé sa to začalo odznova a dnes mnohí podnikatelia nevidia nijaké svetlo na konci tunela. Teraz je to teda náročnejšie než v lete či na začiatku jesene.
Očakávate, že tieto problémy budú pokračovať aj naďalej?
Vôbec nepochybujem o tom, že budú pokračovať. Mnohí veľkí zamestnávatelia, hlavne centrá zdieľaných služieb ohlásili prepúšťanie. Je to aj z toho dôvodu, že ich problémy sa v rámci globálnej ekonomiky nabaľujú ako veľká snehová guľa. Veľa segmentov nenaberá ľudí, je v nich veľmi ťažké hľadať pracovné miesta.
Zasiahli tieto problémy všetky naše regióny rovnako, alebo je na tom Bratislava o niečo lepšie než zvyšok Slovenska?
Bratislava paradoxne prišla o najväčšie percento pracovných pozícií. Za rok ich má približne 70-tisíc. Prepad oproti predchádzajúcim rokom dosiahol vyše 30 percent. Ostatné regióny majú síce menej pracovných pozícií, avšak ich percentuálny pokles bol o niečo nižší než v Bratislave. Najmenej pozícií ponúkajú Prešovský a Banskobystrický kraj – do 10-tisíc. Práve tu došlo zároveň k najmenším prepadom. Samozrejme, na Slovensku sú aj okresy ležiace v takzvaných hladových dolinách, ako sú Medzilaborce či Svidník. Pracovných pozícií je tam iba pár ročne. To znamená, že ľudia v týchto regiónoch prakticky nemajú absolútne žiadnu šancu nájsť si nejakú prácu.
Práve tam potom zrejme dochádza k zvyšovaniu mobility...
Presne tak. Všetci mladí ľudia odtiaľ odchádzajú za prácou. A ak sa tam aj objavia nejaké pozície, prevažne sú v oblasti obchodu, školstva, prípadne štátnej správy.
Došlo aj k zmenám v ponúkaných platoch – znížili sa?
Už takmer tri roky platí zákon, ktorý hovorí, že každá firma musí v pracovných ponukách zverejňovať reálne platové podmienky. Keď sme porovnávali mzdy, zistili sme, že priemerný plat sa paradoxne o trošku zvýšil, pretože štruktúra pracovných ponúk bola úplne iná než predtým. Neobjavovali sa tam trebárs pozície z hotelierstva či z celého segmentu HORECA, kde sú väčšinou základné platy. Naopak, najviac pozícií bolo pre IT špecialistov a ďalšie profesie, ktoré sú z finančného hľadiska lepšie ohodnotené.
Ako sa to odzrkadlilo na vývoji priemerného platu?
Priemerný plat v nových pracovných ponukách bol zo spomínaného dôvodu v druhom kvartáli 2020 vyšší. Neskôr však prišlo predsa len k jeho zníženiu. Jedinými sektormi, kde sme počas tretieho kvartálu minulého roka nevideli pokles v ponúkaných platoch, boli IT a štátna správa. Dnes to s ponúkanými platmi vyzerá opäť o čosi lepšie. Treba však povedať, že na to má veľký vplyv opäť zmena štruktúry ponúk. Extrémne nám vyskočil dopyt firiem po nových IT odborníkoch. Informačné technológie sú v roku 2021 zatiaľ sektorom s najvyšším počtom ponúk.
Dá sa teda konštatovať, že ponuka pre úzko špecializované odborné profesie stúpla, kým v ubytovacích či reštauračných službách to bolo naopak?
Jednoznačne áno. Hotelierstvo, obchod, eventový biznis – toto všetko sú segmenty, ktoré sa viac-menej zastavili. Smerom nadol išli takisto podporné centrá. Naopak, okrem informačných technológií sa zvýšilo napríklad strojárstvo či stavebníctvo. Tieto odvetvia mali dokonca viac pracovných pozícií než v minulosti. V septembri prišla celkom dobrá správa, že sa začala oživovať výroba, a to najmä v automobilovom priemysle. Počet pracovných pozícií tam išiel o niečo nahor v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Zaujímavosťou je aj fakt, že my sme už v roku 2019 cítili mierny pokles ponúk oproti rokom 2017 a 2018.
To predsa bolo ešte pred pandémiou. Čím ste si to vysvetľovali?
Počet pracovných ponúk sa skrátka dostal do bodu stagnácie. Prepadala sa najmä výroba, obzvlášť tá automobilová. V tomto priemyselnom odvetví došlo predvlani k poklesu až o 30 či dokonca 32 percent. Tým, že automotive je nosným pilierom slovenskej ekonomiky, znamenalo to istú predzvesť, že sa blíži nejaká kríza. Potom však prišiel koronavírus, ktorý úplne zastavil niektoré iné segmenty.
Narastajú v nových ponukách požiadavky týkajúce sa dosiahnutého vzdelania či vysokej kvalifikácie?
Technické či IT vzdelanie je v kurze nepochybne už dlhé roky. Vidíme prebytok personálu v celom segmente HORECA – od recepčných až po čašníkov a kuchárov. Na druhej strane tu je oveľa menej programátorov a iných profesií, ktoré sú na trhu práce mimoriadne žiadané. Takýchto ľudí je stále nedostatok. Napokon aj my, keď najímame programátorov do Profesie, tak nádejní kandidáti majú zväčša tri či štyri ponuky a rozhodujú sa, pre ktorého zamestnávateľa budú pracovať. Samozrejme, musíme vedieť ponúknuť vyšší plat, aby sme toho programátora dostali. Takže všetko skutočne záleží od viacerých aspektov – od dosiahnutého vzdelania, od backgroundu konkrétneho človeka aj od záujmu na trhu práce. Avšak práve o ľudí zo segmentu informačných technológií je celkovo vždy veľký záujem.
Pravdepodobne to súvisí aj s tým, že firmy ako ste vy musia klásť čoraz väčší dôraz na technológie, aby si udržali či ešte viac posilnili postavenie na trhu...
Rozhodne áno. My teraz napríklad kompletne prerábame technológiu našej webovej stránky. Prvého mája by sme chceli spustiť úplne nové rozhranie pre ľudí hľadajúcich si prácu. Budú mať možnosť vytvoriť si nový dizajnový životopis a podobné veci. Čiže momentálne využívame čas, keď firmy menej hľadajú ľudí, na to, aby sme pripravili nové technologické prostredie pre užívateľov.
Koľko percent z celkového počtu zamestnancov u vás tvorí IT oddelenie?
Je ich naozaj veľa, takmer 50 percent. Sú to špecialisti od dátových analytikov, cez programátorov až po rôznych UX dizajnérov a podobne. Dokonca by som povedala, že spolu s produktovými manažérmi je ich viac ako polovica firmy, ktorú aj s českými zamestnancami dohromady tvorí 110 ľudí.
Rozširujete svoj tím?
O niektoré pracovné pozície, hlavne čo sa týka oblasti IT, sa neustále rozširujeme. Na druhej strane sme v minulom roku museli prepustiť celé eventové oddelenie, ktoré sme naozaj mali dosť veľké. Tvorilo ho sedem ľudí, ktorí organizovali naše pravidelné podujatie Profesia days. Keďže však nevidíme žiadnu možnosť, že by sme v dohľadnom čase vôbec mohli usporiadať nejaké eventy, toto oddelenie zaniklo. Veľmi ťažké je totiž v súčasnej situácii živiť sedem ľudí, keď pre nich nemáte pracovnú víziu.
Zvýšil sa počet ponúk na prácu vykonávanú z domu? A naopak, poklesli ponuky, kde je potrebné byť prítomný priamo na pracovisku?
Áno, home office sa v podstate stal novým normálom. My sme robili prieskumy aj medzi personalistami. Pýtali sme sa ich, ako vnímajú návrat zamestnancov späť do práce po skončení pandémie. Zaujímalo nás najmä to, či sa podľa nich vytvorí nový normál, alebo sa firma vráti do zaužívaného fungovania, v rámci ktorého chodia ľudia do práce päť dní v týždni.
Ako tieto prieskumy dopadli?
Väčšina spoločností nepredpokladá, že sa ich zamestnanci vrátia na päť dní týždenne do kancelárií. Skôr rozmýšľajú nad tým, či ten systém nastavia v pomere 50 k 50 alebo 30 k 70. Určite to však bude menej práce v office a viac doma.
Dala im v tomto smere súčasná situácia nejaký návod?
Firmy sa počas nej naučili, že svojim zamestnancom môžu dôverovať. Svoju prácu si vykonávajú rovnako ako predtým. V niektorých našich prieskumoch ľudia dokonca uvádzali, že sa im z domu pracuje oveľa lepšie a vôbec sa neznížila ich efektivita. Práve naopak, ešte sa zvýšila. Prirodzene, v úplne inej situácii sú rodiny s deťmi. Najmä vtedy, keď škôlky či školy sú zavreté, všetci sú doma a deti majú dištančné vyučovanie cez internet. V tom momente treba asi rozlišovať, či ten rodič má malé alebo väčšie deti, prípadne či je to mladý človek, ktorý vie bez problémov pracovať z domu.
Spomínali ste, že home office sa stal novým normálom. Zrejme sa už dnes v ponukách neoznačuje ako benefit, ako to bolo v minulosti...
Určite nie, benefitom pre zamestnanca bude skôr to, že môže ísť do kancelárie. Napríklad ja som teraz v office po dlhšom čase a celkom si to užívam (úsmev).
Čo dnes teda firmy ponúkajú ako benefit?
My napríklad ponúkame online cvičenia. Mávame ich cez službu Teams, vedie ich profesionálny cvičiteľ. Ľudia majú možnosť zapojiť sa popoludní a cvičiť spolu s ostatnými kolegami, K dispozícii majú pilates, prácu s vlastným telom aj funkčný tréning. Samozrejme, mnohé firmy si takisto uvedomujú dôležitosť duševného zdravia svojich zamestnancov a začínajú sa vo väčšej miere zaoberať aj tým.
Akým spôsobom?
Ľudia majú povedzme na linke psychológov alebo využívajú rozličné formy psychologických poradní. Ďalej je na vzostupe aj podpora vzdelávania – nie priamo vo firme, ale doma. Ide o prepojenie rôznych typov školení poskytovaných v online prostredí. Niektorí zamestnávatelia zabezpečujú svojim ľuďom kávu na doma, prípadne im dajú voucher či nejakú formu poukazu do obchodu, kde majú možnosť nakúpiť si vybavenie do domácnosti, aby si v nej mohli zariadiť vlastnú kanceláriu. Toto všetko sú skôr novšie benefity, ktoré sa odlišujú od tých starších.
Došlo k zmene na pracovnom trhu aj z hľadiska porovnania menších domácich firiem a veľkých nadnárodných koncernov?
Veľký pokles vidíme hlavne u menších zamestnávateľov, ktorí u nás zverejňujú svoje pracovné ponuky. Tvorili zhruba 40 percent všetkých našich pozícií. U firiem do 50 zamestnancov sme svedkami najväčšieho prepadu. Oni sú totiž v neistote a skôr prepúšťajú, než by hľadali nových ľudí. Pociťujeme to aj my.
V čom konkrétne?
Klientov rozlišujeme na balíkových, teda tých, ktorí si kúpia väčší balík služieb a pravidelne zverejňujú svoje pracovné pozície, a potom tých, čo využívajú takzvané single ponuky. Sú to jednorazové služby, keď firma povedzme raz za pol roka alebo v ešte dlhšom časovom rozpätí zverejní pracovnú ponuku. A vypadli práve títo malí zamestnávatelia, ktorí svoju ponuku zverejňujú raz za čas.
Predpokladám, že videokonferencie či porady cez Zoom sa v budúcnosti stanú bežnou súčasťou firemného života...
Určite áno, navyše sa prestane toľko cestovať. Napríklad my máme majiteľov vo Fínsku a nevideli sme ich už viac ako rok. Asi k nám nebudú chodiť, míňať peniaze na letenky a v dôsledku cestovania vytvárať uhlíkovú stopu, keď sú schopní mať rovnako efektívny míting cez službu Teams. Rozhodne som presvedčená, že porady, aj tie globálne, sa zmenia. Už to nebude tak ako predtým, keď bolo potrebné niekam sa osobne presúvať.
Máte aj vy s vašimi zamestnancami porady cez web?
My všetko riešime online. Mávame aj pravidelné online stretnutia s celou firmou. Počas prvej vlny pandémie až do letných prázdnin sme ich mali každý týždeň. Teraz sa konajú každé dva týždne. Zvolávame na ne všetkých ľudí a oni sú presní, nemeškajú, čo je veľká výhoda. Pre nás i pre nich. Vypočujú si, čo treba, a môžu sa vrátiť k svojej práci.
Kto je Ivana Molnárová
Rodáčka z Humenného je uznávanou expertkou na trh práce. V spoločnosti Profesia pôsobí od roku 2000, o 10 rokov neskôr sa stala jej generálnou riaditeľkou. V ankete HN TOP Žena slovenského biznisu 2013 získala prvé miesto.