Česko aj Slovensko zažili nedávno tornáda aj silné búrky, západ Európy zase rozsiahle záplavy. Ide o bežnú vec, ktorá sa opakuje v pravidelných intervaloch, alebo je to niečo výnimočné?
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že v rámci Európy, ale aj celého sveta sa tieto extrémy počasia vyskytujú pomerne bežne. Na druhej strane zostáva otázkou, ako často a v akej intenzite a sile sa opakujú. To, že sa tu objavilo tornádo, je síce do istej miery výnimočné, v rámci českých území ho však poznáme už takmer tisíc rokov. V Kosmasovej kronike sa píše, že podobne silné tornádo sa u nás objavilo napríklad v roku 1119, keď sa prehnalo Prahou.
Tornáda síce u nás boli aj v minulosti, ale pribúda ich počet?
Dosiaľ sme nezaznamenali žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že by tornád na území Českej alebo Slovenskej republiky pribúdalo. Pozorujeme však inú vec. Búrky a prívalové zrážky sa tiež vyskytujú celkom štandardne, avšak teraz sa zväčšuje hlavne ich sila, ktorú najlepšie pozorujeme na zvyšovaní intenzity zrážok.
Súvisia tieto tornáda a zrážky s klimatickými zmenami?
V tejto chvíli nedokážeme hodnotiť, či sú tornáda prejavom zmeny klímy. Tornáda sa v prvom rade nedajú spájať s vývojom dlhodobých trendov. Samozrejme, pri prívalových zrážkach sa to už dá. Tam sa nám ich počet a intenzita jednoznačne zvyšujú.
Takže takéto silné a intenzívne extrémy počasia sme v predchádzajúcich desaťročiach a stáročiach nezažívali?
Aj v minulosti sme zažívali podobne silné extrémy. Keby som to mal prirovnať k niečom zrozumiteľnejšiemu, tak by som vyzdvihol napríklad sucho, ktoré sa tu pravidelne objavovalo. Výnimočne silné intenzívne sucho sme zažili počas celej jednej dekády v prvej polovici 16. storočia, konkrétne medzi rokmi 1511 až 1520. Takže áno, samotný jav sa vyskytoval aj v minulosti a mohol byť aj veľmi silný. Avšak teraz sa takéto javy opakujú častejšie. Pri tornádach to však nedokážeme zhodnotiť, pretože nemáme dostatočne dlhý rad odborných záznamov. Momentálne preto nevieme povedať, či skutočne pribúda ich počet.
Zmenami klímy teda vznik tornád nevysvetľujete?
Nie, my ich zatiaľ nespájame s klimatickými zmenami. Napokon, nerobia tak ani v Amerike, kde sú tieto prípady častejšie. V tejto chvíli nedokážeme dostatočne podrobne vysvetliť, ako by ku vzniku tornáda mohla prispieť zmena klímy. Okrem toho, že tento jav môže byť intenzívnejší, tieto dve veci zatiaľ naozaj vôbec nespájame.
Existuje nejaké vysvetlenie, prečo tornádo zasiahlo práve južnú Moravu a východné Slovensko? Sú tieto regióny exponovanejšie alebo je to náhoda a tornáda môžu hroziť aj iným regiónom?
Rozhodne môžu hroziť aj iným regiónom. Ich výskyt je viazaný hlavne na supercelárne búrky. Do veľkej miery záleží na tom, kde sa v danom okamihu objavia nejaké špecifické meteorologické situácie. Vopred sa teda nedá predpovedať, kde k tomu príde. Samozrejme, v Spojených štátoch, najmä najmä mezi riekou Mississippi, Skalnatými a Apalačskými vrchmi, sú tie podmienky – tak geografické, ako aj klimatické – vhodnejšie, takže tam sa tornáda môžu vyskytnúť s väčšou pravdepodobnosťou. Avšak v rámci Českej republiky alebo Slovenska sa zatiaľ nedá jasne povedať, kde sa tornáda môžu objaviť častejšie a kde menej často.
Hrozí, že sa na tornáda budeme musieť častejšie pripravovať v budúcnosti?
Naozaj nedokážem odpovedať na otázku, či bude frekvencia tornád vyššia. Ono sa to skrátka nevie. Dá sa však jednoznačne konštatovať, že rovnako ako tornáda na českom a slovenskom území existovali v minulosti, budú existovať aj v budúcnosti. Nie je to zase úplne nový superjav, ktorý by sa u nás náhle a znenazdania vyskytol.
Dajú sa vôbec aspoň s určitým predstihom predpovedať, alebo udrú úplne nečakane?
Predpovedať sa dajú skutočne len veľmi ťažko. Môžu sa však objaviť určité indície. Keď napríklad príde supercelárna búrka, dá sa očakávať, že pri tom vznikne silný strih vetra. A práve pri tom sa môže objaviť aj tornádo. Kedy a kde sa však vyskytne, to sa naozaj nedá stopercentne povedať. Sú to len dohady. Je to oveľa ťažšie než pri búrke, keďže je to úplne iná vec.
S akým časovým predstihom sa dá očakávať tornádo?
Nejakých 10 či 20 minút vopred. Aj vtedy sa však dozvieme iba to, že tornádo môže hroziť. V každom prípade hovoríme skôr o potrebe spoľahlivého fungovania systému výstražných správ.
O čo pri tomto systéme ide?
Keď niekde zaznamenajú tornádo, dajú varovanie ďalším oblastiam, aby sa na to ľudia rýchlo pripravili. My pritom vo všeobecnosti tvrdíme, že keď nastane búrkové obdobie, počas ktorého sa vyskytujú silné búrky, je nevyhnutné chrániť sa pred nimi. Pretože samotné búrky sú veľmi nebezpečným javom. Zároveň treba pripomenúť, že napríklad riziko úmrtia po zásahu bleskom je mnohonásobne väčšie než to, že vás zabije tornádo.