Napokon, rôzne extrémy pozorujeme už tieto prázdniny, ako i po minulé letá. Záplavy v západnej Európe si v polovici júla vyžiadali viac ako 230 obetí, z toho takmer dve stovky v Nemecku. Prudké búrky a prívalové dažde sme zažili i my na Slovensku. A to aj uplynulý víkend. „Napríklad v Martine viacerí svedkovia pozorovali trombu. Ide o počiatočné štádium tornáda, ktoré sa však nedotkne zeme. Lievik pozorovaný nad Martinom podľa čitateľov rotoval,“ napísala v nedeľu stránka imeteo.sk.
Východné regióny našej krajiny zasiahla supercelárna búrka. Ide o jav, ktorý pripomína tornádo a mnohí laici si ju s ním mýlia. V skutočnosti sprevádza tornádo supercelárne búrky len vo výnimočných prípadoch. A to vtedy, keď sa lievik aspoň na chvíľu dotkne zeme. Skutočné tornádo sa minulý týždeň prehnalo východoslovenskou obcou Petkovce v okrese Vranov nad Topľou. Spôsobilo veľké škody na viacerých domoch. Meteorológovia odhadli jeho rýchlosť na 200 kilometrov za hodinu. Oveľa horšie dopadli pred pár týždňami obyvatelia južnej Moravy. Na tento región Českej republiky ležiaci neďaleko slovenských hraníc udrela 24. júna večer supercelárna búrka spojená s tornádom a so silným krupobitím. Výsledkom boli materiálne škody pohybujúce sa vo výške miliónov eur, zhruba dve stovky zranených a šesť mŕtvych. Ide o najvyšší počet obetí tornáda v Európe za ostatné dve desaťročia.
Dokonca aj v Bratislave ľudia krátko pred tornádom na juhu Moravy pozorovali nezvyčajné oblaky druhu mammatus, ktoré experti spájajú práve so supercelárnou búrkou. Podľa nich však nie je známe, že by vznik tornád priamo súvisel s klimatickými zmenami. Tento meteorologický jav sa na našich územiach vyskytoval aj v hlbokej minulosti a nepochybne tu bude i v budúcnosti. Sila a intenzita tornád, supercelárnych búrok, prívalových zrážok a iných extrémnych meteorologických javov sa však vplyvom zmien klímy môže zvyšovať.