Kým totiž ekonomiky ako EÚ, Spojené štáty, Japonsko alebo Južná Kórea investujú do prechodu na zelenú ekonomiku po pandémii bilióny eur, niektoré ďalšie štáty zvolili rozdielnu stratégiu. Postcovidové obdobie sa rozhodli využiť na to, aby dohnali, alebo aspoň zmenšili priemyselný náskok vyspelého sveta. A to aj za cenu ďalšieho vypúšťania emisií. „India, Indonézia či krajiny Latinskej Ameriky zaostávajú v rozvoji čistej energie,“ upozornil prednedávnom výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol. Napríklad Brazília napriek protestom väčšiny sveta zrýchlila na rekordné úrovne výrub amazonského pralesa, ktorý je považovaný za zelené pľúca planéty. Výsledkom všetkých týchto javov je fakt, že splnenie globálnych environmentálnych cieľov sa vzďaľuje. A to až tak, že emisie oxidu uhličitého sa napriek úsiliu Európy, Ameriky či Japonska neznižujú, ale práve naopak. O dva roky by mali dosiahnuť rekordné hodnoty.
Presne to je jedným z dôvodov, prečo sa otepľovanie zemskej klímy i naďalej zrýchľuje. „Zvyšovanie priemernej teploty bude pritom pokračovať aj na území Českej a Slovenskej republiky. A to i vtedy, ak by sa okamžite prijali všetky dohodnuté opatrenia na obmedzenie emisií skleníkových plynov do ovzdušia. Klíma sa totiž bude otepľovať vplyvom zotrvačnosti. V prípade zastavenia emisií sa situácia môže začať obracať k lepšiemu niekedy v polovici tohto storočia. Vtedy by sa aj priemerná teplota mohla postupne vracať k pôvodným hodnotám,“ vysvetlil pre HN prognózy ďalšieho smerovania nášho životného priestoru klimatológ Pavel Zahradníček z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied Českej republiky.