Mladá žena podíde k brehu rieky Nitra, ktorá požíva povesť jedného z najznečistenejších vodných tokov Slovenska. Na oblečenie si navlieka kombinézu snehobielej farby. Potom si na tvár nasadí ochranné rúško a kolegyňa jej pomáha skontrolovať upevnenie a funkčnosť vzduchovej polomasky. Ešte treba nasadiť ochranné okuliare, odbaliť sterilnú sklenú nádobku a môže ísť odobrať vzorku z vody.
Zopár náhodných okoloidúcich toto predstavenie zaujme. Očividne sa na ňom bavia. Postavička v overale pripomína mimozemšťana, ktorý sa práve vykotúľal z UFO. Tým zakuklencom je aktivistka Barbora Lošonská a pozornosť hlúčika ľudí si nevšíma. Na nálepkovanie „ekoteroristi“ či „ekofašisti“ je zjavne zvyknutá. „V Poľsku nám dokonca nadávali do ekosatanistov,“ utrúsi s úsmevom.
Ivana Kohutková, šéfka slovenského Greenpeace sleduje, aby sa odber vody vykonal podľa regúl, k čomu náleží aj správne vyplnený formulár, ktorý poputuje spolu so vzorkou do laboratória v Anglicku. Nesúhlasí s chápaním ich činnosti ako nejakého divadielka. „Mnohokrát sa pohybujeme v skutočne nebezpečných prostrediach a ochrana zdravia je prvoradá. Súčasne musíme dbať na to, aby vzorky neboli znečistené a dodržali sa všetky zásady odberu,“ poznamenáva.
Tentoraz si ochranárska organizácia zobrala na mušku spoločnosť Fortischem. Fabrika podľa nej do Nitry vypúšťa alarmujúce množstvá škodlivých látok. Tak bubnuje na bubon.
Vysoká koncentrácia ortuti
Aktivisti odobrali odpadovú vodu priamo pri výpuste nováckej chemičky. Rozbory ukázali vysoké koncentráciu látok ako vinylchlorid, benzén, no predovšetkým ťažkého kovu ortuť. Greenpeace pravdaže zistenia medializovala a zo stoličiek zdvihlo aj úradníkov z ministerstva životného prostredia. To do Fortischemu vyslalo mimoriadnu kontrolu v spoločnosti policajtov z okresného riaditeľstva v Novákoch. Výsledok? Verdikt znel: „Inšpektori nezistili prekročenie limitných ukazovateľov znečistenia vo vypúšťaných odpadových vodách.“
Slovenská inšpekcia životného prostredia sa obrátila s prosbou o spoluprácu na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu. Možnú lokalitu kontaminácie určili pod obcou Opatovce nad Nitrou, teda ešte nad Fortischemom. Zistenia podstúpili Okresnému úradu Nové Zámky. „Odvtedy naši inšpektori nedostali žiadnu informáciu,“ dozvedeli sme sa na ministerstve od jeho hovorcu Tomáša Ferenčáka.
„K našim zisteniam máme analytickú štúdiu. Pravdaže, nie sme akreditovaní, lebo u nás získať akreditáciu je veľmi náročné, no naše laboratóriá v Anglicku ju majú,“ tvrdí Kohutková. Riaditeľka Greenpeace zároveň upozorňuje: „Kontroly vo firmách sú väčšinou ohlásené, takže tie sa môžu prichystať a prispôsobiť proces výroby tak, aby všetko dopadlo pre ne pozitívne. Taktiež sa nezohľadňuje, že limity sú prehnane vysoké a jeden tok mnohokrát musí absorbovať látky z viacerých podnikov.“
Zástupcovia Fortischemu pozvali Greenpeace na stretnutie. Odpoveďou bolo odmietnutie. „Jednak sme zaneprázdnení a jednak my neútočíme na fabriku ako takú, ale na systém. Fortischem je len jedným z príkladov jeho nefunkčnosti a my sme chceli poukázať, že takých je množstvo,“ povie nám Kohutková.
Ostatne, Greenpeace už dlhý čas majú v zuboch Fortischem, alias niekdajšie Novácke chemické závody. Práve pred nimi v roku 2002 rozbiehali aktivisti zo Slovenska, Českej republiky, Rakúska a Austrálii, nasúkaní v skafandroch, prvú z protestných akcií medzinárodnej toxickej kampane na zastavenie znečisťovania vôd strednej a východnej Európy.
Zlyhanie politikov
Odborný asistent Jaroslav Andreji z Poľnohospodárskej univerzity mesta pod Zoborom monitoruje kontamináciu rýb ťažkými kovmi už od roku 1999. S názorom, že rieka Nitra je jednou z najväčších boľačiek povodia Slovenska, súhlasí len čiastočne. „Nie je znečistenie ako znečistenie. Ak máte na mysli plávajúce PET fľaše, igelity či iné odpady, Nitru vysoko predstihne Hornád alebo Hnilec. Ak beriete do úvahy ropné látky alebo dioxíny, tak to tiež nie je prípad tejto rieky. Ale ak sa chcete pýtať na znečistenie ťažkými kovmi, tak áno, patrí medzi top,“ uviedol pre HN.
Podľa neho je veľmi smutné, že tento stav sa rokmi nelepší. Analyzované ryby majú stále niekoľkonásobné vyššie hodnoty ťažkých kovov, než povoľujú smernice. Dokonca v porovnaní so začiatku nášho storočia majú vzrastajúci trend. Najväčšou slabinou celého problému sú však ľudia. „Počnúc politikmi zodpovednými za zákony, cez úradníkov, ktorí majú dbať na ich dodržiavanie až po samotných zamestnávateľov, ktorí s týmito látkami pracujú. Ich nekompetentnosťou máme rieky v takom stave, aký máme.“ Andreji pripomenul, že ťažké kovy sa najčastejšie prejavujú vo forme nádorových ochorení. Ale ako „tiché zabijaky“ – pomaly. Dôvod, prečo sa situácii nevenuje náležitá pozornosť.
Odborník nesrší optimizmom ani pri ďalších otázkach ohľadne možností nejakých náprav. „Politicky sú nerealizovateľné. Dosiaľ sa nenašiel politik, ktorý by to ľudom priamo povedal a vysvetlil. Lobing má tiež svoju silu. Ak aj prijmeme opatrenia zamedzujúce prieniku ťažkých kovov do recipientu rieky Nitra, tak zistíme, že budeme musieť zavrieť bane, fabriky, elektráreň. V konečnom dôsledku vytvoríme hladovú dolinu, keďže na okolí nič iné nie je.“
Mŕtva rieka
Netreba sa veľmi namáhať, aby sa popri rieke Nitra nedali zaregistrovať výstražné tabule vystríhajúce pred kontaminovanými rybami. Hospodár Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Prievidzi Zdenko Čavojčin loví na vodnom toku dve desaťročia. „Na prvý pohľad vyzerá ako číry. Rieka je však mŕtva. Niektoré škodliviny sa darí odfiltrovať, ale s ortuťou je to čoraz horšie,“ hovorí so smútkom v hlase.
Zväz si dal na vlastné náklady vypracovať rozbor v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave. Zlé tušenia sa potvrdili. Limit ortuti bol vo vzorke ulovených rýb bol prekročený asi o sto percent. „V jednej hati v Novákoch, ktorá tvorí migračnú bariéru, obsahujú ryby 0,1 miligramu ortuti na kilogram mäsa. Inde však hodnota dosahuje už 0,5 miligramu na kilogram,“ konštatuje Čavojčin.
Jemu aj ostatným rybárom neostáva nič iné, než holdovať svojmu koníčku v režime „chyť a pusť“. Keďže ich zväz je iba v pozícii užívateľa vodného toku, nemá kompetencie ani iné páky na odstránenie neželaného stavu. Ten by sa podľa Čavojčina príliš nezlepšil, ani keby do povodia neprenikla už ani kvapka ortuti, pretože ťažké kovy sa usadzujú v sedimentoch na dlhé desaťročia. A tak sen o čistej Nitre je príbehom s dlhým koncom.
Koniec výnimkám
„Veď už dvesto miligramov kontaminovanej ryby môže trvalo poškodiť zdravie,“ presviedča nás primátor Partizánskeho Jozef Božík. S Greenpeace uzavrel dohodu o spolupráci a rozhodol sa vytiahnuť do boja za čisté rieky aj vzduch. „Mojou snahou je spoločne s touto organizáciou vytvoriť pravidelný monitoring a verejný tlak, aby Slovenská inšpekcia životného prostredia dohliadala na stav rieky. Doterajšie skúsenosti ukázali, že je značný rozpor medzi zisteniami Greenpeace a útvarmi chrániacimi životné prostredie,“ zdôvodňuje svoj postoj prvý muž Partizánskeho. Spoločnosť Fortischem vypúšťa do odpadových vôd ťažké kovy doposiaľ. Produkuje ich v prevádzke využívajúcej technológiu ortuťovej elektrolýzy, hoci takýto výrobný postup neumožňuje európska legislatíva. Fortischem tak môže konať na základe výnimky udelenej ministerstvom životného prostredia. Ani táto skutočnosť by už o niekoľko dní nemala byť pravdou, hoci firma opätovne požiadala o udelenie výnimky. Ministerstvo sa jej ju rozhodlo nakoniec neudeliť. Od 12. decembra už Fortischem nebude môcť vyrábať chlór ortuťovou elektrolýzou, čo by sa prirodzene malo priaznivo odraziť aj na životnom prostredí.