Environmentalisti ju zase vyťahujú kričiac o zániku modrej planéty.
Upozorňujeme, že na tento antagonistický boj nemá Slovensko patent. Odohráva sa v každom kúte sveta. V každom si politikov volia len na krátky časový horizont. A ktorý z nich by už len svojim voličom pripravoval program, ktorý prinesie úrodu o desiatky rokov. Raj na zemi treba sľubovať aspoň do termínu štyroch rokov.
Na opačných póloch pravdepodobne zostanú aj možno vymyslené sestry, no so skutočným príbehom. Jedna z nich zostala žiť v New Yorku, druhá sa presťahovala na strechu sveta. Prvá nemala čas na písanie listov, druhá poctivo chodila každý týždeň na poštu. Raz odoslala aj riadky plné výčitiek. Kým Američanka vlastní práčku, sušičku bielizne, mikrovlnku i auto, ona perie v potoku a po vodu chodí s vedrom stovky metrov. Pritom má čas na chytenie pera do ruky a sestra nestíha nič.
Nepochopili by ani Afričanky, pre ktoré je voda svätý grál. Čo by dali za možnosť otočiť vodovodným kohútikom. Nám, civilizovaným Európanom, stačí urobiť pár krokov. Napriek tomu hrdo štartujeme autá a zapratávame ich kufre balíkmi plastových fliaš zo supermarketu.
Ekológovia nikoho nenaháňajú, aby liezol za svojím šťastím na stromy. Ale ako kedysi sa autorovi komentára priznal vysoko postavený funkcionár atómovej elektrárne, snahy spolkov á la(!) Greenpeace v ňom vzbudzujú úsmev, ale je skvelé, že existujú. „Aspoň má na nás kto tlačiť. Aby sme nezaspali.“
Možno zástancovia životného prostredia iba kreslia katastrofické scenáre a naša matička Zem sa teší dobrému zdraviu. Hoci s chorobami. Pri nej však múdrosť, že netreba sťahovať nohavice, keď plot je ďaleko, neplatí. Lebo v tomto prípade už môže byť neskoro. A následky sa nebudú dať vyprať.