Slovenský parlament otvoril Ústavu a implementoval do nej zákaz vývozu vody do zahraničia. Poslanci zaň zdvihli ruky ešte v decembri roku 2014, no právny spor vyvolaný Európskou komisiou zostáva naďalej aktuálny. S ním aj otázka: je voda strategickou surovinou a národným pokladom alebo aj tovarom?
Poklad alebo tovar
Brusel reagoval na sťažnosť poľskej firmy, ktorá mala v pláne transportovať od nás minerálnu vodu potrubím na ich územie, tam ju baliť do fliaš a následne s ňou obchodovať. „Brániť si vodné zdroje všetkými dostupnými opatreniami je právom každého štátu, a nie až vtedy, keď vody je nedostatok,“ vyhlásil vtedy pre médiá premiér Robert Fico.
Podľa Európskej komisie však tabu pre vývoz vody bráni slobode voľného pohybu tovaru, čo je jedným zo základných princípov celej Únie. Predseda slovenskej vlády si však tvrdo stojí za svojím a dušuje sa, že ak jeho strana bude súčasťou vlády, „pôjdeme na hranu, lebo ide o vodu“. Popritom nevylučuje, že slovenský precedens sa stane vzorom aj pre ďalšie štáty. Ochranári, ktorí majú nesúhlas so štátnou legislatívou priam v popise práce, sa tentoraz s Ficom vzácne zhodujú – voda patrí medzi najväčšie aktíva republiky.
Čakanie na reakciu
Ešte v počiatkoch vypuknutia sporu vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga poukazoval na fakt, že nejde o zákaz vody v spotrebiteľských obaloch slovami: „Ak má nejaká spoločnosť záujem postaviť plničku na našom území, zamestnať našich ľudí a zaplatiť tu dane, podporíme ju v jej podnikateľských aktivitách.“ Ostro sa však postavil k zámerom pokládky potrubia a pomocou neho exportu tekutej komodity za hranice.
K taseniu kordov zatiaľ neprichádza ani na jednej strane sporu. „V tejto záležitosti je otvorený infringement. Oficiálne stanovisko pre Európsku komisiu sme pripravili a odoslali ešte minulý rok na jar. S Komisiou sme teda úzko komunikovali. V súčasnosti čakáme na reakciu,“ vyjadril sa pre HN envirorezort prostredníctvom svojho hovorcu Tomáša Ferenčáka. Ak sa spor neurovná za rokovacími stolmi, v budúcnosti je jeho pokračovanie možné aj na európskom súde v Štrasburgu.
Obmedzenia pre vodné fondy
Právo na prístup k čistej vode a sanitácii sa zaraďuje k základným ľudským právam. Rozhodla o tom Organizácia Spojených národov na svojom valnom zhromaždení v roku 2010. V uznesení apeluje na štáty a medzinárodné organizácie, aby poskytli finančné prostriedky, kapacity a technológie najmä rozvojovým krajinám. Odporúčanie nezabraňuje obchodovaniu s vodou a naďalej vznikajú firmy využívajúce ju ako komoditu.
Nadnárodná spoločnosť BNP Paribas Asset Management je jednou z nich. Jej obchodný riaditeľ pre Česko, Poľsko a Slovensko Jan Maňák vôbec nevníma ústavný zákaz vývozu vody ako prekážku. „Náš fond investuje do akcií spoločností, a nie do vody samotnej. Legislatívu v tejto oblasti nijako nerozporujeme, skôr je potvrdením, že voda je strategická surovina, s ktorou treba šetriť,“ spresnil pre HN aktivity vodného fondu. Priznal, že pre niektoré distribučné spoločnosti môže zákaz znamenať isté obmedzenia, ale vzhľadom na konštrukciu celého portfólia ide o veľmi okrajový dosah. Fond investuje predovšetkým do akcií spoločností podieľajúcich sa nejakým spôsobom na celom hodnotovom reťazci ťažby, spracovania, zaisťovania kvality alebo koncovej distribúcie.
Dramatický rast dopytu
Na našu otázku ohľadne etického postoja k životodarnej tekutine ako komodite Maňák odpovedal, že s ňou nakladajú s plnom vážnosťou. „Súčasným trendom pri investíciách je impact analýza, teda dosahy danej investície na životné prostredie. Náš sesterský fond, ktorý je k dispozícii tiež slovenským investorom, preukázateľne prináša pri investícii 10-tisíc eur ročnú výrobu vody v objeme 2 450 kubických metrov a zároveň ďalšie pozitívne efekty.“
Stavať na kartu vodných fondov síce dnes znamená dlhší časový horizont návratnosti, jej efektivite však nahráva rast svetovej populácie, klimatické zmeny a stenčujúce sa zásoby vodných zdrojov. Ešte významnejším faktorom sa javí otváranie nožníc medzi ponukou a dopytom. „S rastúcou životnou úrovňou rastie tiež spotreba vody každého jednotlivca. Všeobecne jej nie je menej, nikam sa zo svojho kolobehu nestráca, ale ani nepribúda a pritom dopyt po nej dramaticky rastie,“ skonštatoval Maňák. Medzi ďalšie rozhodujúce faktory zaradil prísnejšiu reguláciu a v čoraz väčšej miere zastaranú infraštruktúru. Na ilustráciu: životnosť potrubia sa odhaduje na 60 až 80 rokov. Vo Francúzsku ročne vymenia 0,6 percenta sietí, čo nie je dostatočné na udržanie funkčnosti.
Ústava Slovenskej republiky, článok 4
(1) Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií.
(2) Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje; zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a prírodnú minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú spotrebu a vody na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví zákon.