Len pred niekoľkými týždňami renomovaní experti i akademici, medzi ktorými sa dajú nájsť aj zvučné mená nositeľov Nobelových cien, zverejnili spoločné vyhlásenie pod názvom „Varovanie ľudstva svetovými vedcami – druhá upomienka“. Tá prvá uzrela svetlo sveta už pred štvrťstoročím. Z druhej vyplynulo, že s výnimkou stabilizácie ozónovej vrstvy sa za posledných dvadsaťpäť rokov nedosiahol výraznejší pokrok.
„Ľudstvo nedosiahlo dostatočný pokrok pri všeobecnom riešení predvídaných environmentálnych výziev a čo je znepokojujúce, väčšina z nich sa stáva oveľa horšími,“ odkazujú svetové kapacity. A zdôrazňujú, že od ich prvého vyhlásenia rast svetovej populácie nepoľavil, a to predovšetkým v chudobných regiónoch. V roku 2100 má žiť na modrej planéte 9,6 až 12,3 miliardy ľudí. Dostupnosť pitnej vody a priemerné množstvo pripadajúce na jednu osobu sa znížilo približne o jednu štvrtinu.
znečistená
Slovensko a globálne trendy
Slovensko má v globálnych trendoch vody zvláštne postavenie. Priemyselná spotreba vody, zároveň s tou komunálnou, vykazuje klesajúci trend, uvádza štúdia „Globálne trendy – Hodnotenia a výzvy z pohľadu Slovenskej republiky“ z dielne Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Celoštátny priemer dosahuje menej ako 80 litrov vody na osobu a deň. Pritom World Water Forum stanovilo ako hygienické minimum objem 70 litrov.
Vodárenské spoločnosti v obciach Slovenska evidujú spotrebu vody aj pod 60 litrov. Za nízkym štandardom možno hľadať relatívne vysokú cenu vody. Pritom sme krajinou, ktorá sa na jej nedostatok sťažovať vonkoncom nemôže. Významnou negatívnou položkou bilancie zdrojov vody sú straty počas dopravy. Úplne ich vylúčiť nie je možné, no podľa štúdie sú až príliš vysoké – dvadsaťsedem percent.
Ešte šťastie, že kvalita pitnej vody dosahuje výborné parametre. Odborníci so SAV však upozorňujú, že podľa existujúcich odhadov až deväťdesiat percent „domácich“ studní nespĺňa požadované kritériá a napriek obrovskému štatistickému prebytku zásob vody ešte zhruba 700 obcí funguje bez verejných vodovodov: „Na Slovensku máme veľmi dobrú legislatívu týkajúcu sa ochrany zdrojov vody, ale ako v mnohých prípadoch, problémom je jej nedodržiavanie a v prípade identifikácie vinníkov slabá vymožiteľnosť práva.“
Príliš veľa odpadových vôd
K obdobným záverom sa dopracoval Inštitút environmentálnej politiky. Ten síce spadá pod ministerstvo životného prostredia, no jeho snahou nie je za stoj čo stoj odzrkadľovať jeho oficiálnu líniu. Začiatkom tohto roku vypracoval „Tri výzvy životného prostredia na Slovensku“. Hoci verejné vodovody dosahujú výborné parametre, o súkromných studniach sa to nedá tvrdiť ani omylom.
Slovensko vzhľadom na svoje zásoby využíva výrazne menej vody ako krajiny OECD. Vykazuje dlhodobo stabilne nízky podiel ich miery využitia. Pohybuje sa na úrovni štyroch percent, čo je jedna z najnižších sledovaných hodnôt v rámci OECD. „Odber vody na obyvateľa je druhý najnižší a produktivita vody (HDP/odber) je jedna z najvyšších v Európskej únii,“ uvádzajú autori analýzy.
Všímajú si tiež problematiku čistiarní odpadových vôd, na ktoré sú pripojené necelé dve tretiny občanov: „Problémom Slovenska nie je ani tak podiel čistenej vody na celkovom množstve odpadových vôd, ale pripojenie k čistiarňam. Dosahujeme priemerné čísla v ukazovateli množstva vody vypustenej do vnútrozemských vôd, no k čistiarňam je pripojených len približne 64 percent obyvateľstva, čo je druhý najnižší podiel v rámci Európskej únie.“ Krajina navyše dlhodobo produkuje nadpriemerne veľa odpadových vôd na osobu.
Štúdia neobchádza ani otázku závlahových vôd. Nielen u nás, ale tiež v mnohých európskych krajinách spoplatnenie zavlažovania v poľnohospodárstve nie je na dostatočnej výške a nezohľadňuje reálnu cenu vody. Pod jej nadmernú spotrebu vtláča svoju pečať aj trh. Ako príklad možno uviesť zvýšený dopyt po orechoch, ktorý v americkom štáte Kalifornia vyvolal rozmach ich pestovania. Cena mandlí stúpla päťnásobne a novovznikajúce farmy spotrebovali 3,5-násobne viac vody, než je jej ročná spotreba v štvormiliónovom Los Angeles!
Percentuálne rozdelenie odberov podzemných vôd podľa užívateľských skupín (v percentách)
