Majoritným vlastníkom je mesto Bratislava s 59 percentami akcií. Ostatné vlastnia ďalšie mestá a obce zo západného Slovenska.
Vo verejnosti už dlhší čas rezonuje skládka toxických odpadov vo Vrakuni. Rozkladá sa na ploche takmer piatich hektárov, kde je uložených vyše štyristo sudov s nebezpečnými chemickými látkami. Kontaminačný mrak zasahuje už šesť kilometrov do strategického vodného zdroja Žitný ostrov, ktorý je zásobárňou aj pre BVS.
Developerské projekty
„Napriek tomu, že nemáme vo svojej kompetencii riešenie sanácií skládok, spolupracujeme s kompetentnými orgánmi, ako aj s odbornou verejnosťou, aby sa problémy vo Vrakuni vyriešili,“ vyhlásil pre HN generálny riaditeľ spoločnosti Zsolt Lukáč. Ten za veľmi nešťastnú považuje skutočnosť, že v minulosti úrady vydávali súhlasné stanoviská k stavebnej činnosti na dotknutom území, preto „z tohto hľadiska by sa mali kompetentné orgány poučiť a v budúcnosti na takýchto územiach nepovoľovať žiadne stavebné aktivity“.
Tŕňom v oku ochranárov je tiež betónovanie korýt riek. Obzvlášť, keď sa na bratislavských brehoch Dunaja realizovali rozsiahle developerské projekty. Príkladom môže byť obchodné centrum Eurovea, popri ktorej má ešte vyrásť Eurovea 2 či River Park 2. BVS sa k zámerom developerov vyjadruje v procese územného plánovania a stavebného konania. „V rámci nich definujeme pre investorov podmienky a je taktiež veľmi dôležité, aby pripomienky a stanoviská, ktoré dávame, boli dodržané,“ povedal nám generálny riaditeľ. K betónovaniu korýt poznamenal, že vždy potrebné odborné posúdenie geologickej štruktúry podzemnej vody.
Trendy a „trendy“
Zlepšenie stavu riek súvisí s útlmom nových a zavedením nových, k životnému prostrediu šetrnejších technológií spoločne s výstavbou čistiarní odpadových vôd. Lukáč sa domnieva, že tento trend je nastavený správne, upozornil však na iný „trend“ – v porovnaní s minulosťou sme vo väčšej miere konfrontovaní so znečistením v podobe liekov, hormónov či drog. Adekvátnou reakciou má byť zavádzanie ďalšieho stupňa znečistenia pomocou aktívneho uhlia alebo ionizáciou.
Vodohospodárska oblasť je vraj štátom legislatívne dobre pokrytá, čo sa však týka kompetencií a kontrolného systému, BVS čelí niektorým problémom. Lukáč ich zadefinoval takto: „Pre celkové posúdenie situácie životného prostredia by mali byť priebežne kontrolované všetky zdroje znečistenia tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť zásobovania pitnou vodou. Na tejto úlohe musia spoločne participovať štátne orgány, samospráva a vodárenské spoločnosti.“