Palestínčan Ahmad Nabíl Šihádí mal ale šťastie. Ako jeden z mála utečencov žijúcich v Libanone vyštudoval univerzitu a ako stavebný inžinier teraz pracuje pre Agentúru OSN pre palestínskych utečencov. „Väčšina ľudí tu dosiahne len druhý stupeň vzdelania. Ďalej ísť nemôžu, pretože ich rodičia nemajú na ďalšie štúdium peniaze. Veľa mojich priateľov preto odišlo do Európy. Sú vo Švédsku, Nemecku, Rakúsku i ďalších krajinách,“ rozpráva mladík, ktorý vďaka výborným výsledkom v škole získal grant Európskej únie.
Jediným spôsobom prežitia je tu vzdelanie. „Keby som nemohol študovať, do Európy by som chcel odísť tiež,“ priznáva.
Hoci Palestínčania nefigurujú v prvej desiatke národností najčastejšie prichádzajúcich cez more do Európy, vlani ich na starý kontinent zamierilo len z Libanonu viac ako 12-tisíc. Boli to ľudia, ktorí utiekli do šesťmiliónovej prímorskej krajiny v posledných rokoch pred vojnou v Sýrii.
Takých utečencov je v Libanone podľa odhadov OSN asi 32-tisíc. Pridávajú sa k ďalším 260- až 270-tisíc Palestínčanom, ktorí v krajine žijú od roku 1949, alebo ich potomkom. Libanon navyše 1,5 milióna sýrskych utečencov. Tí však majú oproti Palestínčanom predsa len väčšiu perspektívu.