Po ňom sú aj nadaní študenti nútení hľadať si prácu, pretože pokračovať na univerzite si môže dovoliť len málokto.
Lacnejšie je tiež poslať deti na štúdiá napríklad do susedného Turecka. „Keby som nedostala štipendium, rodina by si štúdium nemohla dovoliť,“ potvrdzuje 25-ročná IT odborníčka Riham Hasanová, ktorá sa narodila v utečeneckom tábore Šatíla. Teraz tu pracuje ako dobrovoľníčka a snaží sa urobiť niečo pre komunitu, ktorej sa cíti byť zaviazaná.
Vzhľadom na vyššie spomenuté obmedzenia na pracovnom trhu majú však aj absolventi univerzít často ťažkosti zohnať miesto zodpovedajúce ich kvalifikácii. Agentúra OSN pre palestínskych utečencov preto v Tripolise na severe Libanonu prevádzkuje taktiež akýsi pracovný úrad. Záujemcom v ňom radí, ako správne spísať motivačný list alebo ako sa správať pri pohovoroch. Hlavne sa ich však snaží prepájať s potenciálnymi zamestnávateľmi.
Služby úradu využila aj 26-ročná Aja Saadová, ktorá vyštudovala financie. „Prvým problémom pri hľadaní zamestnania je fakt, že som Palestínčanka. Libanonské firmy dávajú zvyčajne prednosť domácim uchádzačom. Druhou komplikáciou je to, že som žena,“ hovorí perfektnou angličtinou usmievavé dievča v šatke s narážkou na konzervatívnu libanonskú spoločnosť.