Státisíce Palestínčanov sú v Libanone občanmi druhej kategórie. Tamojšie politické strany ich už síce nepovažujú za potenciálnu hrozbu pre štát ako v minulosti, zhodujú sa však v tom, že by nemali dostávať libanonské občianstvo. A to ani v prípade, keď sa v krajine narodili a celý život tu žijú.
Libanonskí politici ale počítajú s právom na návrat, teda jedným z kľúčových bodov palestínsko-izraelského konfliktu. A Palestínčanov berú ako utečencov, ktorí sú v krajine dočasne. Podľa toho s nimi tiež rokujú.
Vedenie štátu s cédrom na vlajke je napriek tomu ťažké kritizovať. V posledných rokoch čelí bezprecedentnému prílivu utečencov zo Sýrie. Do libanonských škôl už chodí rovnaké množstvo sýrskych detí ako tých libanonských.
Pre Švajčiarsko Blízkeho východu, ako Libanon pred vojnou nazývali, je navyše typická krehká rovnováha moci rozdelenej podľa náboženských línií medzi sunnitov, šiítov a maronitských kresťanov. Prijatie státisícov palestínskych utečencov prevažne sunnitského vierovyznania by túto rovnováhu mohlo narušiť.