Podľa posledných údajov Svetovej banky síce nezamestnanosť dosahuje len 6,8 percent medzi Libanončanmi, v prípade palestínskych utečencov je to však takmer štvrtina populácie. „Palestínčania majú stále zakázaných 39 rôznych profesií. Sú to tie najlepšie platené miesta,“ vysvetľuje Matteo Benatti z libanonského tímu Agentúry OSN pre palestínskych utečencov.
Mnohokrát sa však podľa neho nedostanú ani k ďalším prácam, ktoré na tomto zozname nefigurujú. Dokonca ani sami nemôžu požiadať o pracovné povolenie. Vždy to za nich musí urobiť ich potenciálny zamestnávateľ.
Obmedzeniam čelia Palestínčania aj v majetkových právach. Na rozdiel od cudzincov napríklad zo Západu nemôžu vlastniť nehnuteľnosti. Pokiaľ na ne vôbec majú peniaze, musia si zohnať libanonského sprostredkovateľa, ktorý ich namiesto nich kúpi.
Riziko spojené s takýmto obchodom je viac než zjavné. To sa ale skôr týka utečencov, ktorí žijú v krajine dlhšiu dobu. Z 30-tisíc Palestínčanov, ktorí prišli v posledných rokoch zo Sýrie, je od pomoci agentúry OSN závislých plných 93 percent.
Mantru stredoeurópskych politikov, že utečencom treba pomáhať tam, kde žijú, EÚ v Libanone bez výnimky napĺňa. Pre agentúru OSN starajúcu sa o palestínskych utečencov je Európska únia po Spojených štátoch druhým najväčším darcom. Len tento rok sem Brusel poslal 91 miliónov eur a príspevok sa v posledných rokoch niekoľkonásobne zvýšil.
Peniaze idú predovšetkým na vzdelávanie, keďže agentúra prevádzkuje v Libanone 67 škôl. Financuje sa tiež zlepšovanie pomerov v táboroch aj priama finančná pomoc tým najchudobnejším.