Presvedčiť ľudí, aby sa zapojili do kampane, je pomerne jednoduché. Oveľa zložitejšie je docieliť trvalú zmenu alebo aspoň dlhodobý záujem. Nie je to tak dávno, čo sme sa oblievali vedrami studenej vody. To, že išlo o takzvanú Ice Bucket Challenge, si poľahky spomenie každý. No zložitejšie bude vydolovať z pamäte, že cieľom bolo upriamiť pozornosť na amyotrofickú laterálnu sklerózu.
O niečo neskôr sme si zdobili profilové fotky vydávaním sa za les a najnovšie tlieskame švédskej školáčke Grete Thunbergovej. A hlavne veríme, že jednoduché gesto z našej strany spôsobí, že sa zmenia všetci naokolo. Je to pohodlnejšie, ako začať zmenou od seba.
Frflanie na lesné lysiny je bežnou súčasťou konverzácie. No kým potrebujeme ťažiť, aby sme nahradili plasty (ktoré sú najväčšou ekologickou záťažou), vyrobili papier alebo si postavili drevený ekodom, vyrubovaniu sa nevyhneme.
A sú tu aj iné ekonomické záujmy. I preto je debata o tom, aká je zdravá hranica ťažby, taká živá. Tu však treba jednoznačne dodať, že ak niekto kšeftuje s drevom a napríklad nakupuje guľatinu od štátu pod cenu, je to kriminálna téma, nie ekologická. A riešiť ju treba na úrovni justičných orgánov.
Iná téma je, či je nevyhnutné ťažiť aj v národných parkoch, veď ani múzeá si nezarábajú výpredajom exponátov. Pripomeňme, že zastaviť to mala petícia - zastrešená práve kampaňou „My sme les“. Pripomienka 30-tisíc signatárov sa však nestretla s pozitívnou odozvou.
Aj preto je namieste otázka, koľkí Slováci sa uspokojili iba s podpisom. Ak by napríklad zároveň napísali svojmu poslancovi, ktorého si pred troma rokmi zvolili do Národnej rady, bol by tu podstatne silnejší tlak a to zrejme na takmer všetky parlamentné subjekty.
Teória hovorí, že svoju vôľu vykonávame cez svojich volených zástupcov. V praxi však iba nadávame v krčme a na sociálnej sieti meníme svoje profilové fotky. Nespokojní Američania si navzájom často odkazujú „Write to your congressman!“ Schválne, myslíte si, že sa táto veta dá preložiť do slovenčiny?