Tým skutočným je však agrorezort Pojmy sa niekedy zvyknú vyprázdňovať a strácajú svoj pôvodný význam. Aj pri vyslovení slov chránený, národný či park. Redaktori HN prebrázdili kúsok republiky, aby zistili, že tie naše klenoty nie sú príliš národnými ani parkami a už tobôž extra chránené.
Napríklad Demänovská dolina sa metamorfovala na jedno mohutné stavenisko. Dominujú v ňom žeriavy, nemáme však na mysli vtáčí druh. Ocitli sme sa akoby uprostred intenzívnej výstavby na bratislavských Nivách kríženej s rozostavaným skeletom nemocnice v Rázsochách, a pritom nejde o žiaden obrázok z pobláznenej sci-fi. „Namiesto toho, aby sme si chránili to najcennejšie, čo u nás máme, nechávame za sebou len spúšť, bordel a mŕtvu krajinu,“ znechutene komentoval súčasný stav Karol Kaliský z iniciatívy My sme les. Pritom ukázal prstom aj na vinníkov – developerská, poľovnícka a drevárska loby.
V ďalšej reportáži sme ťažko skúšali podrážky našej obuvi. Vybrali sme sa po turistickej „trase“, na ktorej by si nespisovne zanadával aj Jánošík. Chodník nebol chodníkom, ale zablatenou cestou rozjazdenou pneumatikami ťažkého traktora. Riaditeľ správy národného parku Michal Kalaš pokladá hospodárske lesy v chránených zónach za nezmysel. „Ako keby ste od správcu cintorína chceli, aby v ňom povolil zámočníčku dielňu,“ zdôvodňuje svoj názor.
Na rozhraní národných parkov v Slovenskom raji a Nízkych Tatier sme našli odvážneho lesníka, ktorý sa nebál hovoriť o praktikách správcu cirkevných lesov. „Práve u neho sa začala jedna z prvých rabovačiek na Slovenku,“ tvrdí. Poodhalil aj finty, ktoré sú populárne nielen v tomto kúte republiky. V skratke povedané, obávaný lykožrút sa dá nielen ničiť, ale aj pestovať. Aby sa následne mohla vyhlásiť kalamita a nakúpiť benzín do motorových píl.
Pre Martina Mikoláša je však lykožrút prirodzeným a dokonca žiadaným prvkom lesa. Tento vedec a ekológ je aj hlavným zostavovateľom programu na záchranu symbolu našich hôr hlucháňa hôrneho a tiež spoluzakladateľom občianskeho združenia Prales. „Prales treba chrániť ako národnú kultúrnu pamiatku. Keď ho zničíte a premeníte na palivové drevo, urobíte to isté, ako keby ste rozobrali Bratislavský hrad a tehly z neho predali,“ argumentuje v rozhovore pre HNFocus.
Za drastický úbytok hlucháňa nás môže Európska komisia hnať až pred medzinárodný súd. Akoby nebolo „patálií“ už dosť, zlé hospodárenie s lesmi padlo do oka aj Najvyššiemu kontrolnému úradu. Lesníkom i ministerstvu riadne podkúril a jeho zistenia sa dostali až do rúk orgánov činných v trestnom konaní. Štátny podnik Lesy SR i agrorezort zaujali pozíciu polomŕtveho chrobáka.
Finiš aktuálneho Focusu si vzal na starosť komentátor Ľuboš Kačalka. Nedopustil sa žiadneho preklepu, keď svoj článok nazval My sme des.
Prajeme príjemné a užitočné čítanie.