Prednedávnom ste varovali, že dokončenie plynovodu Nord Stream 2 z Ruska do Nemecka môžu Spojené štáty potrestať sankciami. Prečo je pre vás Nord Stream 2 taký problém?
Americká vláda sa na tento projekt pozerá geopolitickou optikou. Považujeme ho za problém z viacerých dôvodov. Predovšetkým, spoločnosť Gazprom naplánovala Nord Stream 2 tak, aby odklonil existujúce trasy plynovodov inými smermi mimo Ukrajiny. Sme presvedčení, že skutočným cieľom tohto projektu je prerušiť väzby medzi Ukrajinou a západnou Európou, ktorá je podľa nás veľmi dôležitá pre politickú a ekonomickú budúcnosť Ukrajiny. Ak sa tým pádom projekt dokončí, bude zlá vec pre Ukrajinu, zároveň aj pre Európu.
Prečo by na Nord Stream 2 mal doplatiť aj starý kontinent?
Európa urobila v priebehu posledných desiatich rokov nesmierny kus práce v úsilí diverzifikovať dodávky plynu a zlepšiť sieť plynovodov. Tento pokrok sa týka predovšetkým južnej a východnej Európy. Ešte sa jej však túto prácu nepodarilo úplne dokončiť. Mnoho krajín je energeticky stále závislých od Ruska. Pre vyše 75 percent európskych štátov je ruský plyn prakticky jedinou voľbou. Moskva to využíva ako politickú, ale aj ekonomickú páku na tieto krajiny. A namiesto toho, aby sa Európa tejto závislosti postupne zbavovala, tak sa do jej posilnenia investujú nové peniaze, vyrába nový cement, oceľ aj potrubia. Bude to znamenať ďalších 30 či 40 rokov závislosti. My si myslíme, že pre Európu by bolo lepšie využiť iné zdroje a dodávky diverzifikovať. Teda priviezť plyn z iných miest, napríklad prostredníctvom južného plynového koridoru.
Koho by sa mohlo týkať prípadné uvalenie amerických sankcií ?
Týkať by sa mohli spoločností zapojených do tohto konkrétneho projektu, ale aj do akéhokoľvek iného ruského projektu zameraného na export plynu. Veľmi jasne sa na túto tému vyjadril v lete minulého roka prezident Donald Trump. Všetci vedia, že čelia riziku sankcií. My netvrdíme, že budú skutočne zavedené, ale že tu táto možnosť existuje. Podnikateľské prostredie si jej musí byť vedomé a zariadiť sa podľa toho.
Proti Nord Streamu 2 sa na nedávnej bezpečnostnej konferencii Globsec, na ktorej ste sa zúčastnili, vyjadril slovenský prezident Andrej Kiska. Hovorili ste o projekt s našimi predstaviteľmi?
My o tom neustále diskutujeme so všetkými našimi partnermi. Ja oceňujem, že najvyšší predstaviteľ krajiny urobil verejne takéto vyhlásenie. Je pre nás veľmi dôležité, že vaša krajina má jasný odmietavý postoj voči tomuto projektu.
Myslíte si, že je ešte možné zastaviť ho?
Môžem vás ubezpečiť, že vláda Spojených štátov využije všetky možnosti, ktoré má k dispozícii, aby tento projekt zastavila. Nord Stream 2 ešte nie je hotový. Práce na ňom nie sú dokončené, takže Európa má stále možnosť odložiť ho, zablokovať či prípadne úplne stopnúť. Aby sa tak však stalo, základným predpokladom je, aby na tomto cieli pracovali krajiny spoločne. Iba tak sa im to môže podariť.
Pre Slovensko je táto téma dôležitá aj kvôli tomu, že sme tranzitná krajina, cez ktorú prechádza veľká časť ruského plynu do Európy...
My sme si toho veľmi dobre vedomí. Samozrejme, Slovensko má ako člen Európskej únie ekonomicky aj politicky oveľa lepšiu pozíciu než Ukrajina. Chápeme však vaše obavy, ktoré vyvoláva Rusko svojimi politickými rozhodnutiami o tranzitných trasách. Tam treba hľadať skutočné dôvody na obavy nielen pre Ukrajinu, ale aj pre ďalšie štáty, cez ktoré v súčasnosti vedie hlavná tranzitná cesta. A práve medzi tieto krajiny patrí aj Slovensko.
Diskutujete o možnostiach zastaviť Nord Stream 2 aj s Nemeckom?
Áno, do Bratislavy som prišla práve z Nemecka. Ak by som to mala pomenovať diplomaticky, mali sme tam voľné a úprimné rozhovory.
Stretli ste sa v Berlíne aj s kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorá nedávno hovorila o Nord Streame 2 v Soči s ruským prezidentom Vladimirom Putinom?
Kancelárka Merkelová a ja nie sme na rovnakej úrovni. Diskusie som viedla s nižšie postavenými predstaviteľmi. V každom prípade sa snažíme byť v kontakte okrem úradu samotnej kancelárky so všetkými zložkami nemeckej vlády, politickými stranami, predstaviteľmi spoločenského života aj podikateľskej sféry. Musíme pracovať na tom, aby sme si vzájomne vysvetlili svoje stanoviská. Pretože som si istá, že je mimoriadne dôležité, aby sme my rozumeli tomu, z akých pohnútok vychádza Nemecko. A zase oni musia rozumieť dôvodom, ktoré majú Spojené štáty na to, aby sa tento projekt usilovali zastavili. Preto je nevyhnutné o tom spolu hovoriť.
Aký je osobný názor prezidenta Trumpa na Nord Stream 2?
Prezident Trump má v tomto veľmi jasné stanovisko. On, rovnako ako aj ďalší súčasní či bývalí predstavitelia Spojených štátov si myslí, že to nie je dobrá dohoda pre Európu ani pre Ukrajinu.
Čo by bola podľa vás pre Európu lepšia alternatíva?
Nord Stream 2 v prvom rade nepotrebuje žiadnu alternatívu. Vznikol len preto, aby odklonil plynovody, ktoré dnes tečú na Ukrajinu. Takže jednoducho povedané, je to kus záškodníckej infraštruktúry. My podporujeme vybudovanie dodatočnej infraštruktúry, ktorá by priviedla plyn do Európy z nových zdrojov. Teda už spomínaný južný plynový koridor, plyn z Azerbajdžanu či úsilie priviesť domáci európsky plyn z nálezísk pri rumunskom pobreží Čierneho mora. Pozitívne sú aj snahy vybudovať cezhraničné projekty v juhoeurópskych krajinách, postaviť či vylepšiť plynové prepojenia medzi Gréckom a Bulharskom, Bulharskom a Gréckom, Francúzskom a Španielskom. Domnievame sa, že Európa tieto infraštruktúrne projekty potrebuje a mala by do nich investovať. V tomto smere má našu plnú podporu.
Donald Trump sa netají návratom k podpore fosílnych palív. Zmenilo sa niečo v energetickej politike USA od jeho nástupu do Bieleho domu?
Ja by som skôr povedala, že Trumpova administratíva podobne ako pred ňou Obamova administratíva podporuje energetickú politiku nazvanú All Of The Above. Táto politika využívajúca všetky dostupné zdroje energie. To znamená, že využívame široké spektrum zdrojov, ktoré máme k dispozícii, teda plyn, uhlie či jadrovú energiu, ale aj obnoviteľné zdroje energie. Veľmi dôležité je zvyšovanie energetickej účinnostu. Všetky spomínané zdroje predstavujú veľké možnosti pre ekonomiku nášho štátu a my ich do jedného podporujeme.
Pokračujú teda aj projekty zelenej energie?
Áno, pokračujú. Spojené štáty v uplynulých rokoch ukázali, že veľká škála veterných či solárnych obnoviteľných zdrojov s prerušovaným výkonom môže efektívne vyrábať a poskytovať energiu spotrebiteľom, ktorí za ňu zaplatia dobrú cenu. V našej krajine sme boli v poslednom období svedkami masívnych investícií do energetickej účinnosti. Aj to prospelo americkej ekonomike a podporilo jej rast.
Ktorý zdroj čistej energie je pre vás prioritou?
Podstatou našej energetickej stratégie All Of The Above je to, že nevyberáme víťaza spomedzi zdrojov. A to aj z toho dôvodu, že Spojené štáty sú geograficky veľmi rozľahlou a rozmanitou krajinou. Ak niečo funguje v nejakom štáte alebo lokalite, tak to nemusí fungovať na inom mieste. Máme štáty, ktoré uprednostňujú produkciu slnečnej energie, ďalšie preferujú vietor. Niektoré lokality nemajú veľké rieky, prípadne sú ich toky príliš pomalé, takže tam nemôžu stavať vodné elektrárne. Skutočne to teda závisí od konkrétnej lokality.
Môžete špecifikovať sumy, ktoré ste v USA naliali do projektov obnoviteľných zdrojov energie?
Týmto sa zaoberá domáci rezort, nie ministerstvo zahraničných vecí.
Budete napredovať aj v projektoch ťažby bridlicového plynu?
Jednoznačne áno. Chcem však zdôrazniť, že za investíciami do výroby bridlicového plynu stoja v Spojených štátoch výlučne súkromné firmu. My v skutočnosti nemáme ani žiadnu štátnu ropnú či plynárenskú spoločnosť. Toto sú čisto súkromné investície.
V posledných mesiacoch a rokoch vidíme veľmi nestabilné ceny ropy na svetových trhoch. Uprednostnili by ste ich zvýšenie?
Ako ste správne poznamenali, ceny ropy sú naozaj veľmi nestále. Spojené štáty sú však vo veľmi zaujímavej situácii v porovnaní s tým, čo sme tu mali pred povedzme desiatimi rokmi. Dnes totiž patríme medzi najväčších spotrebiteľov ropy a zároveň aj medzi jej top producentov. V USA sa konajú rozsiahle akademické diskusie, či je lepšie mať vyššie alebo nižšie ceny ropy. Je to veľmi komplikovaná otázka, keďže ju v rovnakom momente nakupujeme aj predávame.
Kde vy osobne vidíte ceny ropy na budúci rok?
Ja sa držím zásady, že nikdy nepredpovedám ceny ropy. Ani sa o to nepokúšam (úsmev).
Čo hovorí prezident Trump na jadrovú energiu?
Jeho administratíva podporuje jadrovú energiu ako súčasť stratégie All Of The Above.
V ktorých oblastiach vidíte možnosti energetickej spolupráce medzi Spojenými štátmi a Slovenskom?
My sa zaujímame o spoluprácu so Slovenskom v celej škále projektov týkajúcich sa energetickej bezpečnosti. Na mnohých z nich sme sa podieľali a ďalšie, ktoré sa pripravujú, podporujeme. Môžem spomenúť napríklad plynovú prípojku do Poľska. Ďalej sme so Slovenskom spolupracovali na ochrane energetickej infraštruktúry, konkrétne na zaistení fyzickej či kybernetickej bezpečnosti pre potrubia alebo elektrické systémy. Sme presvedčení, že existuje veľký priestor na ďalšiu spoluprácu so Slovenskom aj ďalšími európskymi krajinami v celom rade projektov energetickej bezpečnosti. Takisto máme veľký záujem o Slovensko v súvislosti s jeho potenciálnou úlohou tranzitnej krajiny pri preprave plynu z Čierneho mora vyťaženého v náleziskách ležiacich pri rumunskom pobreží. Táto ťažba by sa mohla vyšplhať do veľkých čísiel.
Hovorili ste so slovenskými partnermi aj o tejto spolupráci?
My spolu diskutujeme o všetkých dôležitých témach. Snažila som sa na rozhovory využiť svoju návštevu a v kontajte so zodpovednými ľuďmi je aj americké veľvyslanectvo. Máme veľmi dobrý vzťah so slovenskou vládou a tunajšími spoločnosťami.
Snažíte sa zabezpečiť účasť amerických spoločností na týchto projektoch?
My by sme tu radi videli americké firmy. Veľmi podporujeme, aby sem prichádzali spoločnosti s vyspelými technológiami a kvalitnými službami. Tým viac, že sa momentákne sami stávame dôležitým exportérom a predajcom zdrojov.
Kto je Sandra Oudkirková
Na ministerstve zahraničných vecí USA pôsobí od januára roka 1991. Zástupkyňou námestníka šéfa americkej diplomacie pre energetickú diplomaciu je od januára tohto roka. Má za sebou bohatú kariéru na amerických veľvyslanectvách a zastúpeniach v tureckej Ankare, čínskom Pekingu či taiwanskom Tchaj-peji.