Ste absolventom inžinierstva a fyziky, medzi vaše záľuby však patrí aj lietanie na stíhačkách. Poskytuje vám vaša práca možnosť spojiť tieto dve oblasti?
Keď lietate na stíhačkách, nepotrebujete nejaké veľké znalosti fyziky. Počas mojej kariéry sa mi stalo asi raz či dvakrát, že som musel urobiť nejaké prepočty, takže skutočne to nie je pre pilota stíhačky nevyhnutné. Samozrejme, v teórii dôjde aj na fyziku. Keď sa napríklad hovorí o uhle, ktorý by mal pilot viesť pri útoku stíhačku. Na druhej strane, istá miera technického pochopenia stroja, na ktorom lietate, vám pri pilotáži rozhodne pomôže. Vzdušné sily niektorých krajín majú prekvapujúce množstvo technických požiadaviek na pilotov. Netýka sa to však švédskych vzdušných síl.

Ako je to u vás vo Švédsku?
Velenie švédskych vzdušných síl sa sústreďuje predovšetkým na samotné lietanie, taktické manévre a zvládanie rôznych vecí, ktoré by sa počas letu mohli stať. Nie je to teda ako v niektorých krajinách, kde velenie požaduje, aby pilot poznal v podstate celé lietadlo, viac-menej každý jeho kúsok. Práve to je v súčasnosti čoraz náročnejšie. Technika každý rok výrazne napreduje. Ja by som to možno prirovnal k autám. Tiež nepotrebujete poznať všetky jeho technické detaily na to, aby ste na ňom mohli jazdiť.

Testujete vy osobne nové modely stíhačiek Gripen?
V minulosti som to robil podstatne viac. Zhruba do roku 2012 či 2013 som bol testovacím pilotom na plný pracovný úväzok. Teraz sa už k tomu tak často nedostanem. Lietanie je v niečom podobné jazde na bicykli – keď sa to raz naučíte, už to nezabudnete. Na druhej strane, technika ide rýchlym tempom dopredu. Faktom je, že ak lietate od mladého veku, tak kým sa stanete skúseným pilotom, vaša pilotná doska sa výrazne mení. Celý čas sa musíte učiť nové veci, aby ste tento vývoj zvládli. Niektoré veci sú skutočne komplikované, povedzme, keď máte v stíhačke pokročilé senzory, zbrane, monitory či iné systémy. Je potrebné neustále sa učiť s nimi zaobchádzať a používať ich.

Skúsite vyčísliť, na koľko percent sa považujete za manažéra a pilota?
Manažérom som na 98 percent a pilotom na zvyšné dve percentá. Ja na to nemám príliš veľa času. Každý deň sa mi to nepodarí, ale keď sa dá, tak sa snažím lietať. Takže keby som to mal zhrnúť, som predovšetkým manažér, oveľa menej sa považujem za pilota či inžiniera.

Podieľate sa ako inžinier osobne na vývoji nových stíhačiek?
Áno, svojím spôsobom sa na ňom zúčastňujem, aj keď aktívny som oveľa viac v komerčnej než technickej sfére. Výskum a vývoj sú v Saabe skutočne na vysokej úrovni. Mnoho vlád môže mať o naše produkty veľký záujem. Najdôležitejšia otázka však znie, či ich niekto zaplatí. A práve o toto sa primárne starám ja. Mojou úlohou je zabezpečiť, aby si bojové stíhačky Gripen niekto kúpil.

Súčasná produkcia Saabu nie je len o stíhačkách. Nájdeme tam aj ponorky či senzory. Na ktorý segment sa v budúcnosti chcete prioritne zameriavať?
Je to presne tak, ako hovoríte. Keď sa dnes pozriete na Saab, skutočne uvidíte, že máme široké portfólio produktov – od ponoriek a stíhačiek cez radary až po rôzne komponenty. Saab je aktívny v mnohých krajinách, pôsobí zhruba v 30 až 35 štátoch. Okrem toho predáva svoje produkty do stovky krajín celého sveta. Napriek tomu zostáva prioritou spoločnosti materská krajina, teda Švédsko.

A čo teda chce Švédsko?
Švédska vláda sa nedávno vyjadrila, že má strategický záujem o stíhačky, ponorky a najnovšie aj o senzory. V praxi to znamená, že Saab sa v nasledujúcich rokoch bude držať primárne týchto segmentov. Práve tieto produkty sú totiž z nášho portfólia najpredávanejšie a každý rok nám zabezpečujú najväčšie tržby. Takže tieto veci sú pre naše predaje rozhodne najdôležitejšie, my ich nazývame kardinálne produkty. Okrem nich však vyrábame aj ďalšie produkty, ktoré od nás viac či menej vyžaduje trh. Ide pritom o segmenty, kde je väčšia konkurencia a na trhu sú v nich aktívne mnohé ďalšie spoločnosti.

Vaša spoločnosť je známa tým, že veľa peňazí investuje do rozvoja technológií. Koľko peňazí dávate do vývoja a výskumu?
Zhruba 25 percent našich tržieb smerujeme späť do inovácií. Investujeme skutočne veľa peňazí do všetkých oblastí – od základného výskumu materiálov až po vývoj úplne nových produktov. V tom sa odlišujeme od ostatných firiem, ktorých výskum hradí priamo vláda. Na druhej strane, fakt, že venujeme také prostriedky inováciám, nám dáva obrovskú silu. Je to pre nás veľká výzva. Vyvíjame si vlastné IT i ďalšie systémy, čo pre nás zabezpečuje konkurenčnú výhodu.

Kde pracuje váš tím pre inovácie?
Náš tím je aktívny primárne vo Švédsku. Výskumné a vývojové centrá máme vo viacerých oblastiach. Napríklad radary a senzory vyvíjame v Göteborgu, stíhačky zase v meste Linköping južne od Štokholmu. Dohromady máme takéto centrá zhruba na 15 rôznych miestach vo Švédsku. Veľa ľudí však nevie, že takéto komplexy sme vybudovali aj v zahraničí. Vo viacerých krajinách sveta môžete nájsť naše vývojové strediská a centrá excelentnosti.

V ktorých štátoch konkrétne?
Veľké výskumné centrum sme vyvinuli v Spojených štátoch. V Južnej Afrike zase máme vývojové stredisko pre mnohé elektronické zariadenia či systémy sebaobrany. V Austrálii robíme výskum zameraný na velenie a riadenie.

Koľko ľudí sa podieľa na týchto inováciách?
Do výskumu je zapojených skutočne veľa ľudí. Pre lepšiu predstavu – Saab má celkovo okolo 16- či 17-tisíc zamestnancov. Z tohto počtu sa zhruba 12-tisíc podieľa na inžinierskych projektoch. Dokážete si teda predstaviť, že na výskum sa kladie naozaj veľmi veľký dôraz. Samozrejme, súvisí to aj s históriou našej firmy. Výskum bol mimoriadne dôležitý už v čase, keď sme vyrábali autá. Možno to nebola veľmi zisková oblasť, avšak rozhodne išlo o veľmi dobré autá. Takže naši inžinieri vždy boli a aj sú kvalitní.

Plánujete tiež vstúpiť do úplne nových technologických oblastí, ako je napríklad umelá inteligencia?
Rozhodne áno. Samozrejme, keď sa pozriete na nové technológie, či už to je umelá inteligencia, segment big data, kybernetika alebo zbrane s riadenou energiou, nie je to nič, čo by sa dalo urobiť za jednu noc. Ale my pozorne sledujeme, kam tieto technológie smerujú. A naša spoločnosť sa na ne zameriava.

Dá sa povedať, že postupne prechádzate z čisto technického do IT segmentu?
Nielen my. Platí, že v tomto období sa každá firma, ktorá sa venuje výskumu a vývoju, stáva zároveň softvérovou spoločnosťou. A práve softvéry sú pri stíhačkách, radaroch či ponorkách čoraz dôležitejšie. A ak sa pýtate konkrétne na umelú inteligenciu, tak sme aktívni aj v nej. Určitá časť kľúčových algoritmov v našich produktoch už obsahuje istý podiel umelej inteligencie.

Môžeme sa v blízkej budúcnosti dočkať bezpilotnej stíhačky Gripen?
Prirodzene, keď sa povie umelá inteligencia, väčšina ľudí má na mysli autonómne vozidlá. My to však zatiaľ nerobíme. Koncentrujeme sa skôr na big data či kybernetiku.

Vaša spoločnosť oznámila, že ak slovenská vláda kúpi od vás stíhačky Gripen, Saab vytvorí podporné centrum v našej krajine. Prečo by toto stredisko malo vzniknúť práve na Slovensku?
Keby ste sa pozreli do histórie, všimli by ste si, že pre krajiny, ktoré sa rozhodli zaobstarať si stíhačky Gripen, sa kúpou nič nekončí. Nie je to jednorazová záležitosť. V zahraničných štátoch, ako sú Thajsko či Južná Afrika, to vytvorilo novú a dosť veľkú časť priemyslu. Lietadlo musí byť udržiavané, treba dodávať upgrade jeho systémom. Na druhej strane, zaobstarávanie stíhačiek je z nejakého dôvodu pod oveľa väčším dohľadom verejnosti než bežné armádne systémy. Žiadne iné zbrane nezískavajú toľko pozornosti ako bojové lietadlá. Takže áno, aj to je zrejmý dôvod, prečo chce byť Saab vo vašej krajine. Chceme u vás vybudovať kvalitné podporné centrum pre Gripeny.

Čo konkrétne by toto centrum malo na starosti?
Hoci Gripeny nepotrebujú toľko starostlivosti ako možno iné lietadlá, tak nejaká podpora je určite nevyhnutná. Centrá, aké chceme vybudovať u vás, nie sú pritom určené výlučne na umývanie či vyčistenie strojov. Stíhačka je dnes v podstate inteligentným box či ulita, v ktorej sedí pilot. Jednotlivé časti tohto zariadenia, ako sú motory, radary alebo riadiace systémy, treba udržiavať a aktualizovať o najnovšie zlepšenia. A práve to sa robí v podpornom centre. V prípade, že dôjde k dohode, sa to bude robiť aj u vás.

Kde momentálne existujú takéto podporné centrá pre Gripeny?
V súčasnosti sa všetka podpora vykonáva vo Švédsku. To však už nestačí, keďže v Európe pribúdajú krajiny, ktoré využívajú naše stíhačky. Okrem Švédska je to Maďarsko či Česká republika. Podporu ďalej potrebuje aj škola testovacích pilotov. Takže na Slovensku by mohlo vzniknúť centrálne podporné stredisko, ktoré by podporovalo Gripeny vo všetkých európskych krajinách. To by bolo dobré pre Saab, ale zároveň veľmi dobré aj pre Slovensko. Vo vašej krajine by to vytvorilo veľa pracovných miest, vláda by zvyšovala svoje daňové príjmy, rozvíjali by sa technológie a inžinierske kapacity.

Centrum na Slovensku by bolo úplne nové, alebo by ste len presunuli časť aktivít zo Švédska?
Nie, bolo by to absolútne nové centrum. Prirodzene, podpora českých alebo maďarských stíhačiek sa vykonáva už dnes. Na Gripenoch predsa lietame už teraz. Nečakáme iba na Slovensko, aby sme v ňom mohli otvoriť podporné stredisko. Takže niektoré aktivity, ktoré sa v súčasnosti robia vo Švédsku, sa potom presťahujú na Slovensko.

Kde budete do tohto strediska hľadať ľudí? Slovensko má momentálne problém s hľadaním kvalifikovanej pracovnej sily. Stiahnete si sem ľudí zo zahraničia, ak sa vám nepodarí nájsť kvalitných zamestnancov?
Prirodzene, chystáme spoluprácu s miestnym priemyslom. Budeme potrebovať 500 zamestnancov technického zamerania. Keďže základnou myšlienkou je otvoriť podporné centrum na Slovensku, tak predpokladám, že cieľom bude dosiahnuť, aby z tohto centra generovalo svoje zisky aj Slovensko.

Aké zisky máte na mysli?
Napríklad vo forme vytvorenia nových kvalifikovaných pracovných miest a následného zvýšenia zamestnanosti vo vašej krajine. Nie je to teda tak, že by sme presťahovali ľudí z iných krajín na Slovensko. Samozrejme, môže sa stať, že jeden či dvaja experti budú musieť prísť napríklad z Českej republiky, zo Švédska alebo z inej krajiny. Základná idea však znie, že podporu budeme robiť na Slovensku a chceme na ňu v prvom rade vašich ľudí.

Rokujete o nákupe aj so slovenskou vládou?
Nie. Ako viete, ide o medzivládnu dohodu. Takže ak by vaša krajina prejavila o Gripeny záujem, slovenská vláda by ich kúpila od švédskej vlády. V takom prípade by sme boli subdodávateľmi švédskej vlády. My pre to zabezpečujeme také veci ako public relations či komerčné záležitosti. Takže skutočne neviem, ako to celé nakoniec dopadne. Na to sa musíte spýtať slovenskej vlády, je to iba jej vec. Ja na to nedokážem odpovedať.

Máte aspoň informácie, v akom štádiu tieto rokovania sú?
Viem len to, že rokovania pokračujú. Ale my do týchto rozhovorov vôbec nevidíme. A ja si myslím, že tak je to aj dobré. Ak sa dohodnú, my dodáme naše lietadlá švédskej vláde a tá ich následne dodá Slovensku. To je základný princíp celého procesu.

Využili ste nedávnu návštevu Bratislavy aj na stretnutia a diskusie so slovenskými predstaviteľmi?
My máme na Slovensku náš vlastný tím, ktorý sa pravidelne stretáva s ľuďmi z vašej krajiny. Ja som Bratislavu navštívil najmä preto, aby som sa tu zúčastnil na bezpečnostnej konferencii Globsec. Tá v mnohých ohľadoch spája obe kľúčové témy súčasnosti – bezpečnosť a vzťahy nášho kontinentu s ostatnými časťami sveta.

Aký máte na aktuálnu bezpečnostnú situáciu názor?
Povedal by som to tak, že tieto vzťahy v súčasnosti nie sú nekomplikované. Skrátka dnešný svet je veľmi zložitý. Ja som teda do Bratislavy prišiel preto, aby som si vypočul názory a diskusie týkajúce sa práve bezpečnosti. Prirodzene, keď už som bol tu, snažil som sa stretnúť aj s ľuďmi, ktorí majú dosah na prijímanie dôležitých rozhodnutí. Ale ako som už povedal, máme na Slovensku tím, ktorý na týchto veciach robí celý čas. Takže áno, my sa stretávame aj s predstaviteľmi vlády. Ale nie je to nič výnimočné. Robí to každý, aj naši konkurenti.

Súčasne s Globsecom sa v Bratislave konal tiež medzinárodný veľtrh obrannej a bezpečnostnej techniky IDEB. Boli ste sa pozrieť aj tam?
Nie, ja som tam nešiel, ale boli tam aj naši zástupcovia. Priniesli sme tam model Gripenu v reálnej veľkosti. V Bratislave sme predstavili i niektoré ďalšie produkty. Pre krajinu ako Slovensko by mohli byť zaujímavé nové letecké systémy, ktoré majú vo svojej výbave západoeurópske armády. Priviezli sme tiež multifunkčné podporné zbraňové systémy Carl Gustaf M4. Na všetky tieto oblasti sa zameriavame, ale najzaujímavejší je v súčasnosti bezpochyby Gripen. Práve kvôli nemu moji kolegovia mnohokrát navštívili Slovensko.

Prečo by Slovensko malo kúpiť práve Gripen?
Je to stíhačka vyrobená v Európe a vyvinutá Európanmi. Je to nový stroj, ktorý bude v Česku, Maďarsku a vo Švédsku minimálne nasledujúcich 40 rokov. Ak si ho porovnáme s americkou konkurenciou, ponúkame niečo, čo je kvalitou a nákladmi veľmi prijateľné. Navyše, celé portfólio produktov, ktoré ponúkame Slovensku, nie je v ničom odlišné od systémov, ktoré by sme predávali Švédsku, Nórsku, Spojeným štátom či mnohým iným západoeurópskym krajinám. Ja si totiž nemyslím, že váš región sa odlišuje od iných kútov sveta. Sme adaptovaní práve na menšie krajiny, ktoré majú vysoké technologické očakávania. Slovenská armáda možno nemá stotisíc mužov. Každý odborník vám však povie, že armáda, ktorá má síce len niekoľko tisíc, ale zato veľmi dobre vybavených mužov, sa tým stotisícom bez problémov vyrovná. A my chceme, aby to ľudia u vás vedeli.

Spolupracujete na vývoji aj s univerzitami? Sústreďujete sa i na nové akvizície?
Samozrejme, na vývoji a výskume spolupracujeme s mnohými perspektívnymi firmami. Máme rozbehnutých viacero projektov v technológiách či biznise. V tomto smere hľadáme možnosti nielen v Štokholme či Londýne, ale doslova po celom svete. Cielime na univerzity, technologické centrá, startupy. Zameriavame sa na hi-tech nápady, pozeráme sa na všetky perspektívne a vzrušujúce technológie. Podpísali sme viacero dohôd o spolupráci. Do nášho portfólia patrí viacero spoločností s pokročilými technológiami. Riadime ich v Spojených štátoch, Británii, vo Francúzsku či Švédsku. Nepozeráme sa na firmy v tomto regióne len ako na investíciu, ktorá vám prinesie zisk a vy ju potom môžete predať. Kto má technológie, drží v rukách zlato. A my chceme mať vždy tie najnovšie technológie.

Kto je Magnus Lewis Olsson
Prezident švédskej spoločnosti Saab AB pre Európu je absolventom odboru inžinierstva a fyziky na Chalmersovej technologickej univerzite vo švédskom Göteborgu. Po skončení školy bol desať rokov pilotom stíhačiek Viggen a Gripen švédskych vzdušných síl. V roku 1999 odišiel z armády a pokračoval ako testovací pilot Saabu v Linköpingu. V roku 2013 sa začala jeho manažérska kariéra v Saabe. Okrem Švédska pôsobil ako riaditeľ spoločnosti aj v Južnej Afrike.