Stojíte na čele úradu zaoberajúceho sa kontrolou širokej škály zločinov. Ktoré oblasti boja proti organizovanému zločinu patria medzi vaše priority?
To je dobrá otázka. Žiaľ, nemám na ňu jednoznačnú odpoveď, pretože máme skutočne veľa priorít. A ja vám pri najlepšej vôli nedokážem povedať, či je napríklad boj proti pašeráctvu ľudí dôležitejší než boj proti nezákonnému obchodovaniu s narkotikami. Samozrejme, snažíme sa zastaviť všetky kriminálne aktivity. Aby som však odpovedal konkrétnejšie, tak májové zasadnutie Komisie OSN pre prevenciu kriminality a trestnú spravodlivosť sa koncentrovalo na jednu kľúčovú vec – na kybernetický zločin.
Prečo je práve kyberkriminalita pre vás taká dôležitá?
Sú to nielen počítačové zločinecké aktivity ako také, ale predovšetkým spôsob, ktorý umožňuje fungovanie nadnárodného organizovaného zločinu v rôznych jeho formách a podobách. Výrazne uľahčuje obchodovanie s drogami či korupciu, ale podporuje dokonca aj terorizmus a extrémizmus. S tým priamo súvisí ďalšia významná oblasť, ktorou sa zaoberáme – prepojenie organizovaného zločinu, najmä nezákonného obchodovania s narkotikami na jednej strane a terorizmu na strane druhej.
Ako takéto prepojenie v praxi vyzerá?
Aby teroristická skupina mohla fungovať, potrebuje peniaze. Vyžaduje si to konsolidovanú akciu medzi rôznymi stranami. A my vieme, že teroristické organizácie získavajú veľkú podporu práve od kriminálnych skupín. Ich aktivity sú kryté rôznymi formami, napríklad kultúrnymi inštitútmi. Peniaze im neraz plynú z prírodného bohatstva, ako sú ropa či plyn. My sa snažíme budovať programy, ktoré by zahŕňali všetky formy nadnárodného organizovaného zločinu. Usilujeme sa získavať si v tomto smere čo najlepšiu pozíciu, aby sme mohli podporovať jednotlivé krajiny v ich boji proti kriminalite a jej prevencii.
Pozrime sa bližšie napríklad na boj proti drogovej kriminalite. V niektorých krajinách sú mäkké drogy legalizované, inde vám za ne hrozia prísne tresty. Nie je pre vás problémom, že v rôznych štátoch sú rozdielne legislatívy?
Existujú tri hlavné dohovory týkajúce sa kontroly drog. Tieto dohovory poskytujú krajinám určité návody a nástroje, ako k tejto problematike pristupovať. Ja som presvedčený, že všetky krajiny na svete ich dodržiavajú. Na druhej strane, tieto dohovory majú určitú mieru flexibility. To znamená, že ponúkajú jednotlivým krajinám a ich zákonodarcom viaceré možnosti, ktoré potom môžu preniesť do národnej legislatívy. Podstatné pritom je, aby boli dodržané základné princípy spomínaných dohovorov.
Dodržiavajú jednotlivé legislatívy tieto princípy?
Určite áno, plne ich rešpektujú. V každom prípade nevidím, že by v tomto smere platilo vo svete mnoho rôznych legislatív či prístupov. Samozrejme, existujú tam určité rozdiely či výnimky, ale dokopy sú možno dve či tri. Ale aj marcové zasadnutie Komisie OSN pre omamné látky vo Viedni dokázalo, že väčšina krajín sa hlási k jednoznačnému záväzku voči spomínaným dohovorom o kontrole drog.
Hlavnou výzvou súčasnosti je boj proti hackerom a kyberzločinu. Počítačová kriminalita sa pritom neustále vyvíja a mení. Musíte preto často meniť svoje stratégie?
Predovšetkým musím zdôrazniť, že kybernetická kriminalita je skutočne obrovská hrozba a žiadna krajina na svete nie je voči nej imúnna. Zároveň platí, že žiadna krajina na svete nie je schopná bojovať proti tejto hrozbe sama. Čeliť jej môžeme jedine razantnou akciou v rámci medzinárodnej spolupráce. Aj to je dôvod, prečo generálny tajomník OSN António Guterres v otváracom prejave májového zasadnutia vo Viedni vyzdvihol význam medzinárodnej akcie. Musíme rozvíjať kolektívnu spoluprácu, aby sme dostali pod kontrolu hrozby, ako je darknet.
Prečo je práve darknet, teda časť webu, ktorá nie je všeobecne prístupná, takou veľkou hrozbou?
Predovšetkým preto, že zločinecké skupiny v poslednom čase čoraz častejšie využívajú darknet či iné formy sub internetu na nezákonné obchodovanie s narkotikami, šírenie detskej pornografie či rôzne hackerské útoky. Tie neraz ublížia nielen vláde či verejným inštitúciám, ale aj súkromnému sektoru, a čo je ešte horšie, aj bežným ľuďom. Preto musíme na tieto hrozby reagovať kolektívne, bojovať proti nim na základe viacstrannej spolupráce.
Kto je hlavným nepriateľom v kybernetickej kriminalite? Sú to skupiny hackerov ako Anonymous, alebo sú do nej zapojené aj niektoré vlády či režimy, napríklad zo Severnej Kórey?
Dá sa to špecifikovať len veľmi ťažko. Každý prípad je osobitý a treba ho samostatne vyšetriť. Dôležité je to, aby sme sa im snažili zabrániť nie každý sám, ale spoločným úsilím. Jedine tak môže byť náš boj účinný a efektívny.
Podieľajú sa jednotlivé členské krajiny OSN dostatočne na boji proti organizovanému zločinu? Alebo niektoré štáty v tejto spolupráci zaostávajú?
Povedal by som, že to je presne naopak. Štáty naozaj bojujú proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Niekedy sme dokonca svedkami pomerne zaujímavých partnerstiev medzi jednotlivými krajinami, ktoré majú navzájom veľmi komplikované politické vzťahy. Napriek tomu dokážu spolupracovať. Plne si totiž uvedomujú, že musia byť pragmatickí a praktickí, aby zvládli hrozby týkajúce sa rôznych foriem organizovaného zločinu, korupcie či nelegálneho obchodovania s narkotikami.
Môžete uviesť konkrétny príklad takejto spolupráce?
Mali sme povedzme projekt, na ktorom spolupracovali trestné orgány Palestínskej samosprávy a Izraela.
To je pritom iba jedna ilustrácia toho, ako spoločný záujem dokáže niekedy prevážiť nad politickými postojmi.
Pomáhate týmto štátom pri chytaní či trestaní zločincov?
Nie. Úloha Spojených národov a špeciálne nášho úradu nespočíva v tom, že budeme suplovať prácu trestných orgánov. Nemáme kapacity na to, aby sme vykonávali ešte aj toto. My môžeme tieto krajiny v ich boji len podporovať. Posilňujeme ich možnosti, poskytujeme technickú asistenciu aj legislatívnu podporu, pomáhame im zlepšovať vymáhateľnosť práva. Samozrejme, všetko sa to deje v súlade s dohovormi OSN o nadnárodnom organizovanom zločine. A ak sa aj stane, že úroveň spolupráce niektorej krajiny nie je úplne ideálna, tak je to v prvom rade z nedostatku jej finančných možností.
Ktoré krajiny v tomto smere zaostávajú?
Sú to predovšetkým rozvojové krajiny alebo štáty, ktoré majú vážne problémy. Napríklad tam pretrvávajú ozbrojené konflikty. Tieto krajiny si vyžadujú našu špeciálnu pozornosť. Sú to problematické oblasti ako západná, severná a východná Afrika, Sahel či niektoré ďalšie časti sveta. Prirodzene, osobitnú podporu poskytujeme regiónu Blízkeho východu. Náš úrad celkovo spolupracuje s viac ako siedmimi desiatkami krajín po celom svete.
Máte v týchto štátoch priame zastúpenie?
Áno, sme tam priamo prítomní. Niekedy sú to skutočne veľké misie, na ktorých počet zamestnancov dosahuje až niekoľko stoviek. Inokedy je to len zopár kolegov z nášho úradu. Spolupracujú nielen s vládami týchto krajín, ale aj s rôznymi regionálnymi organizáciami.
Nové technológie majú veľký vplyv na všetky oblasti nášho života. Komplikuje vám prácu fakt, že ich využívajú aj organizované kriminálne skupiny?
Rozhodne áno. Problém je ten, že zločinci sú občas dokonca inovatívnejší než vlády jednotlivých krajín či medzinárodné inštitúcie vrátane nášho úradu. V tomto smere za nimi niekedy zaostávame. Začali rozvíjať darknet a prostredníctvom neho nelegálne obchodujú s narkotikami. Možno celkové čísla nie sú dnes ešte veľmi hrozivé. Rastú však veľmi rýchlo. Len v priebehu minulého roka narástli dodávky drog cez darknet o 50 percent.
Sú nové technológie zneužívané aj inak než obchodovaním na internete?
Prirodzene. Ďalšou vecou je využívanie technológií, ako sú napríklad drony, na prepravu narkotík cez hranice. Takto pašujú drogy aj cez tie hranice, ktoré sú dobre chránené. Môžem spomenúť aj niektoré iné príklady využívania inovácií na obchod s drogami. Je to napríklad vývoj nových substancií, ktoré ešte nie sú zaradené na zozname medzinárodných organizácií zaoberajúcich sa kontrolou narkotík. Počet takýchto nových psychoaktívnych látok rastie oveľa rýchlejšie, než sú medzinárodné inštitúcie vôbec schopné prijať voči nim účinné opatrenia a dostať ich pod kontrolu.
Ako vôbec dokážu takto rýchlo vyvíjať nové látky?
Veľmi jednoducho. Stačí im len zmeniť niekoľko malých detailov v chemických vzorcoch a majú novú drogu. Dajú jej nejaký názov a z formálneho hľadiska majú legálnu substanciu dovtedy, kým sa nedostane na zoznam zakázaných látok. Takže je naozaj veľa vecí, ktoré treba v tomto smere robiť. Nielen sledovať, čo zločinci robia, ale predovšetkým im tieto aktivity znemožniť. Faktom je, že nové technológie uľahčujú organizovanému zločinu život. My im musíme v ich zneužívaní zabrániť.
Jednou z priorít vášho úradu je aj boj proti prevádzačom ľudí. Zaznamenali ste v posledných troch rokoch zvýšené množstvo zločinov tohto druhu v Európe v súvislosti s migračnou vlnou?
Súhlasím, je to naozaj priorita. Žiaľ, v posledných rokoch sa utečenci a migranti skutočne čoraz viac stávajú obeťami pašerákov ľudí. Sú zraniteľní a musia znášať utrpenie. Pre zločincov a pašerákov nie je problémom vtiahnuť týchto ľudí do svojich kriminálnych aktivít. V tejto oblasti veľmi úzko spolupracujeme s európskymi inštitúciami.
Aké formy má táto spolupráca?
S Európskou úniou rozvíjame programy zamerané na prevenciu pred prevádzaním ľudí predovšetkým v oblasti južnej a juhovýchodnej Európy. Je to našou úlohou aj preto, že práve náš úrad je vo všeobecnosti strážcom dodržiavania protokolu týkajúceho sa boja proti pašovaniu ľudí. Okrem toho podporujeme zverenský fond, ktorý pred mnohými rokmi vytvorilo Valné zhromaždenie OSN práve kvôli boju proti prevádzaniu ľudí. Teraz poskytuje podporu ohrozeným skupinám ako sú mladé ženy či dievčatá na všetkých piatich kontinentoch.
Pomáhate aj priamo krajinám najviac postihnutým migračnou krízou ako je Grécko či Taliansko?
Pravidlom inštitúcií OSN vrátane nášho úradu je to, že sa zameriavame na pomoc adresovanú rozvojovým krajinám v Afrike a ďalších regiónoch. Európu, predovšetkým členské štáty Európskej únie, považujeme za našich podporovateľov a vo väčšine prípadov aj darcov. Poskytujú nám nielen finančnú pomoc, ale aj technickú podporu či expertízy v boji proti rôznym formám nadnárodného organizovaného zločinu, a to práve vrátane pašovania ľudí. V prípade migračnej krízy veľmi úzko spolupracujeme najmä s Talianskom, ale aj Gréckom a ďalšími krajinami.
Niektorí experti tvrdia, že na prevádzaní ľudí z Afriky do Talianska cez Stredozemné more získavajú obrovské peniaze aj mafánske skupiny. Máte do činenia s mafiou, napríklad obávanou kalábrijskou skupinou ´Ndrangheta?
Samozrejme, sme si dobre vedomí existencie veľmi nebezpečnej zločineckej skupiny, akou ´Ndrangheta nepochybne je. Opäť však pripomínam, že nie sme agentúrou, ktorá by vykonávala úlohy trestných orgánov. My v týchto aktivitách jednotlivé krajiny len podporujeme. Každopádne som pri viacerých príležitostiach dôverne diskutoval so zástupcami mnohých úradov o všetkých nezebpečenstvách a hrozbách, ktoré predstavujú práve takéto organizácie. Takže áno, túto záležitosť berieme skutočne veľmi vážne.
Mali ste vo svojej agende aj prípady týkajúce sa Slovenska?
Slovensko nepovažujeme za problémovú krajinu. Ak sa k nám nedostanú žiadne novinky týkajúce sa nejakého konkrétneho štátu, tak to znamená, že veci v ňom idú správnym smerom. Prirodzene, možno nie všetko je na Slovensku úplne ideálne. Pravdepodobne je to však u vás oveľa lepšie než v niektorých iných krajinách, z ktorých dostávam na svoj pracovný stôl veľmi zlé správy. V tomto okamihu napríklad nedokážem povedať, kedy sme mali naposledy zlé novinky zo Slovenska týkajúce sa nadnárodného organizovaného zločinu, ako sú veľké prípady pašovania ľudí či podobné veci. Úzko však spolupracujeme so slovenskou vládou, koordinujeme s ňou naše úsilie. Slovensko považujeme za nášho dôležitého partnera a podporovateľa. Za to sme vašej krajine vďační.
Využili ste nedávnu návštevu Bratislavy aj na nejaké diskusie so slovenskými predstaviteľmi?
V kontakte so slovenskými paetnermi som bol pri viacerých iných príležitostiach. Žiaľ, naposledy som z Bratislavy musel odcestovať predčasne do Viedne. Boli sme totiž uprostred dôležitého zasadnutia vo Viedni, ktoré som mal vo svojom pracovnom pláne a musel som ho stihnúť.
Kto je Jurij Fedotov
Vysokopostavený ruský diplomat je výkonným riaditeľom Úradu OSN pre kontrolu drog a kriminality od júla 2010. Vtedy ho do tejto funkcie vymenoval vtedajší generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. V rokoch 2002 až 2005 bol námestníkom šéfa ruskej diplomacie. Neskôr pôsobil päť rokov ako ruský veľvyslanec vo Veľkej Británii. Pred pádom železnej opony pracoval na sovietskych veľvyslanectvách v Alžírsku a Indii.