V Spojených štátoch je v súčasnosti snaha o reformu financovania kampaní a oddelenie peňazí od politiky: „Peniaze hrajú vo voľbách skutočne obrovskú rolu. Korporácie a ľudia pri peniazoch tak môžu skutočne ovplyvniť to, kto sa uchádza o úrad a kto vyhrá. Pre mňa je to legálna korupcia,“ myslí si Američanka Jenna Grantová.
Hlasy proti reštrikcii však hovoria, že narúša slobodu slova tým, že limituje, kto môže na debate participovať a koľko peňazí môže minúť. Alebo tiež, že systém zvýhodneňuje tých, ktorí sú už pri moci.
Bez peňazí sa však podarilo dosiahnuť úspech Berniemu Sandersovi, ktorí vďaka „armáde“ malých darcov dokázal vybrať počas demokratických primárok rovnaké množstvo peňazí ako jeho konkurentka a nakoniec aj vyzývateľka Trumpa Hillary Clintonová.
Boháček však potvrdzuje, že čo sa týka Kongresu, stále platí silná korelácia medzi peniazmi utratenými na kampaň a pravdepodobnosťou zvolenia kandidáta, priznáva však výnimky: „Práca členov amerického Kongresu potom z veľkej časti spočíva v hľadaní financií na znovuzvolenie. Zatiaľ čo sa niektorí spoliehajú na získanie peňazí od malých podporovateľov, veľké korporácie a spoločnosti finančne podporujú politikov, ktorí pomôžu ich záujmom.“
Z údajov The Center for Responsive Politics vyplýva, že vo volebnom roku 2016 stála kampaň pred prezidentskými voľbami 6,5 miliardy dolárov, pred voľbami do Kongresu vyše štyroch miliárd.
Štyri roky predtým stáli pritom prezidentské voľby 6,3 miliardy a voľby do Kongresu 3,7 miliardy, takže v oboch prípadoch pozorujeme rast. Václav Hřích, šéf agentúry AKO zdôrazňuje, že aj u nás aj v USA smerujú väčšie sumy peňazí na kampane strán než na kampane jednotlivcov.