StoryEditor

Zabudnutý 17. november: Udalosti roku 1989 zatienili u nás sviatok, ktorý uznáva celý svet

17.11.2021, 10:10
Historik, novinár a vysokoškolský pedagóg Jozef Leikert vraví, že „bez novembra 1939 by nebol ani november 1989“. Ako vlastne Medzinárodný deň študentstva vznikol a kto sa o to zaslúžil?

Sú také sviatky, ktoré sú obeťou propagandy, politických manipulácií, prípadne neznalosti histórie. Ako Medzinárodný deň študentstva, ktorý si už osemdesiat rokov pripomínajú študenti po celom svete, u nás však upadol do zabudnutia. Po roku 1989 bol označený za „komunistický sviatok“, hoci bol vyhlásený v roku 1941 v Londýne a vznikol ako reakcia na zatvorenie českých vysokých škôl 17. novembra 1939, na ktorých študovali aj slovenskí študenti. Aby sme si to nemýlili, 17. november je u nás štátny sviatok aj dnes, ale pripomíname si ho ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Historik, novinár a vysokoškolský pedagóg prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD. (66), vraví, že „bez novembra 1939 by nebol ani november 1989“. Ako vlastne Medzinárodný deň študentstva vznikol a kto sa o to zaslúžil?

 

My, študenti Veľkej Británie, všetkých jej domínií a Indie, Zväzu sovietskych socialistických republík, Severnej a Južnej Ameriky, Belgicka, Československa, Číny, Francúzska, Holandska, Juhoslávie, Nórska, Poľska, Grécka a všetkých ostatných národov bojujúcich za slobodu sveta, v snahe vyjadriť hlbokú úctu popraveným československým študentom, ktorí prví v Európe na jeseň roku 1939 dali podnet k masovému odporu proti nacistickým okupantom, vyhlasujeme 17. november za Medzinárodný deň študentstva.

Týmito slovami, ktoré predniesol Lubor Zink, bol v predvečer 17. novembra 1941 v londýnskom Caxton Hall vyhlásený Medzinárodný deň študentstva.

Na druhý deň sa prerušili na väčšine anglických univerzít prednášky a konali sa spomienkové akcie. Vystúpili na nich aj československí študenti, ktorí prečítali vyhlásenie o založení Medzinárodného dňa študentstva.

„Manifestácie a oslavy sa konali aj v Quite v Ekvádore, vo Wellingtone na Novom Zélande, v San José v Kostarike, v Montevideu v Uruguaji, v Havane, Dillí, Jeruzaleme, Sovietskom zväze, Kanade, Číne, na Malte, v USA, vo Švajčiarsku, v Mexiku a vo Švédsku. Všetci sa chceli stotožniť s ideou 17. novembra, i keď mnohé krajiny nacizmus vôbec nepoznali,“ píše historik a spisovateľ Jozef Leikert v knihe Ďaleko a predsa blízko.

Téma

​​A pritom, presadiť práve tento dátum vôbec nebolo ľahké: „Bolo na to treba veľké úsilie českých a slovenských študentov, ktorí bojovali v Československej zahraničnej armáde v Anglicku. Považujem za malý zázrak, že sa im to vôbec podarilo,“ približuje historik.

Rôzne národné študentské zväzy sa totiž snažili pretlačiť vlastné záujmy: „Napríklad Francúzi chceli, aby bol tento sviatok na počesť zatvorenia Sorbonny, keď bolo zabitých viac študentov ako v Prahe. Poliaci zase, aby bol na počesť odvlečenia pedagógov z Jagelovskej univerzity do koncentračného tábora. Záujem o sviatok mali aj Nóri a iné národy, veď Nemci sa po...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2022-07-05 06:10:00 - Feat.: - Title: Adolphe Sax dal svetu ikonický hudobný nástroj, v živote čelil jednej pohrome za druhou 02 - Modified: 2022-07-01 13:00:00 - Feat.: - Title: Pojedali svojich mŕtvych kolegov, aj deti. Kanibalizmus bol rituálom aj pochybnou liečbou 03 - Modified: 2022-07-05 09:17:26 - Feat.: - Title: Unikátne fotografie letnej Bratislavy. Takto vyzeralo hlavné mesto pred desiatkami rokov 04 - Modified: 2022-07-01 13:00:00 - Feat.: - Title: Hrajte sa na mŕtvu alebo predstierajte chorobu: Toto sú absurdné sexuálne rady z minulosti 05 - Modified: 2022-07-02 22:05:00 - Feat.: - Title: Bitka, ktorá sa stala fenoménom: Pri Zborove bojovalo československé vojsko prvý raz ako celok a uspelo
menuLevel = 2, menuRoute = history/nove-dejiny, menuAlias = nove-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
06. júl 2022 02:24