Koniec „slušného nacistu“. Albert Speer bol majster manipulácie, do svojich výmyslov sa však časom zamotával

Keď ho 1. októbra 1966 po 20 rokoch prepúšťali zo špandauského väzenia v západnom Berlíne, mal už zase postavenie celebrity.

A nielen v Nemecku – na medzinárodnom norimberskom súde ako jeden z mála obžalovaných prejavil ľútosť a jeho dovtedy publikované rozhovory v časopisoch naznačovali, že aj na slobode bude s médiami ochotne komunikovať.

Nielenže môže objasniť, prečo sa Nemci v 30. rokoch minulého storočia nechali presvedčiť o svojej predurčenosti na riadenie Európy, šesťdesiatjedenročný insider mohol zblízka vykresliť „korene zla“, ktoré publikum tak priťahujú. Patril predsa k najbližším Hitlerovým spolupracovníkom a svetu tak mohol odhaliť tajomstvá, ktoré po samovraždách Hitlera aj jeho pohlavárov, ako boli Göring, Himmler alebo Goebbels, zostávali nedopovedané.

Pred väzenskou bránou teda Speera o polnoci vítala manželka Margareta aj blesky novinárskych fotoaparátov a bývalý Hitlerov minister si oslavu čerstvo nadobudnutej slobody spestril tlačovou konferenciou. Ale len jeho nakladateľ vtedy tušil, že Speer už má na slobode uložených dvetisíc strán rukopisu – materiál najmenej na dva bestsellery.

Najskôr vyšiel Vznik a pád Tretej ríše (1970), ktorý sa rýchlo rozpredal v 14 jazykoch a vo viac ako milióne výtlačkov. Neskôr mali na rad prísť aj Špandauské denníky (1973), ktoré autor plánoval ako odkaz budúcim generáciám. Hoci mal vo väzení zakázané písať (podobne ako antifašista Július Fučík), Speer sa s dozorcami vždy dokázal nejako dohovoriť. V presviedčaní a manipulácii bol totiž majster.

Väzeň číslo 5

„Vyvolával v nás sympatie, za ktoré sme sa tajne hanbili,“ vyhlásil jeden z vyšetrovateľov americkej strategickej skupiny, ktorá si po Hitlerovej samovražde vybrala na výsluchy práve technického experta Alberta Speera – ešte týždeň pred tým, ako ríšsky kabinet oficiálne zatkla armáda.

Strategický tím sa zaujímal o vývoj tajnej nemeckej zbrane, ale aj o to, ako sa napriek spojeneckému bombardovaniu darilo továrňam v Nemecku ďalej vyrábať – o Speerových schopnostiach sa totiž traduje, že dobrou organizáciou zbrojoviek predĺžil svetovú vojnu o celý rok.

Taký odborník sa Američanom hodil – v máji 1945 potrebovali ešte skoncovať s Japoncami v Tichomorí a Speer ich ochotne poúčal. Sebavedome dával n...