Miroslava Spodniaková, Archív Múzea židovskej Kultúry, TASR, Wikimedia Commons; Koláž – HN History
StoryEditorVýnimočné ženy, ktoré sa zapísali do dejín: Ako sa ich osudy spájajú so Slovenskom?
„Z tmy depozitov na svetlo. Aj v tom je symbolika,“ hovorí kurátor Michal Budaj. V Múzeu židovskej kultúry v Bratislave pripravil zaujímavú výstavu, ktorá približuje jedinečné osudy jedenástich žien. Venovali sa jedenástim rôznym povolaniam a okrem výnimočných činov ich spája tiež fakt, že všetky majú židovský pôvod a osud spojený so Slovenskom. O mnohých ste zrejme nikdy nepočuli napriek tomu, že vo svete sú ich mená známe, o ďalších by ste to nepovedali, pretože svoj pôvod zahmlievali, ako napríklad zakladateľka kozmetického impéria Estée Lauder.
Najskôr sa v dôsledku ničivej ideológie nacizmu vytratilo židovské obyvateľstvo, neskôr vinou socialistickej výstavby zmizla aj veľká časť židovskej štvrte v Bratislave. Zanikli ulice, budovy, synagógy aj genius loci celej oblasti.
Ale kultúra či osudy ľudí zostali a každému, kto by sa o nich chcel dozvedieť viac, ich pripomínajú stále či dočasné expozície Múzea židovskej kultúry. Neveľká trojposchodová budova sa nachádza na – ako inak – Židovskej ulici v Bratislave.
Práve sem sme sa vybrali v spoločnosti historika a kurátora Mgr. Michala Budaja spoznávať osudy jedenástich židovských žien, ktorých život je prepletený so Slovenskom. Výstavu s názvom Ženy – Príbehy žien, ktoré ovplyvnili svet môžete vidieť minimálne do konca tohto roka. Stojí za to.
Herecký talent zo Slovenska
„Dnes je Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu a toto je moja mama. Ona a jej sestra boli v detstve počas vojny oddelené od svojich rodičov. Zachránili ich slovenskí kresťania. Moja mama chodila do kostola, kde predstierala, že je niekto iný, a to jej zachránilo život. O jej nevyspytateľnom príbehu, ktorý sa odohral v jednom z temných období histórie, by sa dalo povedať omnoho viac. Trauma existuje aj v mojej DNA. Spomínanie je našou zodpovednosťou, tak môžeme prispieť k tomu, aby sa už nič také nestalo Židom ani nikomu inému.“
Aj týmto odkazom na sociálnej sieti z 27. januára, teda z dňa, keď si pripomíname obete holokaustu, sa herečka Ayelet Zurer (53) prihlásila k svojim koreňom siahajúcim na Slovensko.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
01 - Modified: 2021-01-19 09:21:11 - Feat.: 0 - Title: Sen o baletnej kariére si mohla splniť až po vojne, vďaka tancu prežila aj koncentračné tábory
02 - Modified: 2017-12-23 18:36:27 - Feat.: 0 - Title: Ak chcete prežiť, vzdajte sa detí, volali na jej mamu po príchode do Osvienčimu
03 - Modified: 2021-09-09 12:29:54 - Feat.: 0 - Title: Nacisti nás chválili, Vatikán kritizoval. Prijatie Židovského kódexu potvrdilo, že Slovensko ovládli radikáli
04 - Modified: 2021-02-18 10:24:55 - Feat.: 0 - Title: V jednej vojne zachraňovala životy, v druhej ju zavraždili. Editu Steinovú chceli nacisti úplne vymazať zo sveta
05 - Modified: 2022-01-23 08:26:15 - Feat.: 0 - Title: Za interrupciu do väzenia. Slovenský štát videl ženy, ktoré podstúpili prerušenie tehotenstva, ako vrahyne
01 - Modified: 2024-12-20 09:10:00 - Feat.: - Title: Keď sa nad Prahou týčilo monštrum. Stalinov pomník sa stal traumou pre jeho autora a nakoniec aj pre režim
02 - Modified: 2024-12-18 10:05:00 - Feat.: - Title: Vladimíra Boudníka a jeho výtvarný štýl oficiálne kruhy ignorovali. Keď prišlo šťastie, siahol si na život
03 - Modified: 2024-12-18 10:26:37 - Feat.: - Title: Veľký opičí útek: Makakovia terorizovali New York, zastavili aj vlak. Aby ich pochytali, miestni ich opíjali alkoholom
04 - Modified: 2024-12-16 09:25:00 - Feat.: - Title: A Pieseň práce poznáš, súdruh? Ako sa v ére komunizmu u nás kontrolovala populárna hudba
05 - Modified: 2024-12-16 09:00:00 - Feat.: - Title: Príbeh bratislavského metra: Ako by vyzeralo, kde by boli stanice a prečo ho už dnes nikto stavať nechce?