Červená žiara, rozprestierajúca sa večer 27. februára 1933 nad nemeckou metropolou, neveští nič dobré. Všetkým, čo ju v tej chvíli zazrú, je okamžite jasné, že horí nejaký väčší objekt. Nemýlia sa, v plameňoch je budova Ríšskeho snemu.
V priebehu niekoľkých minút zaplnia okolie parlamentu stovky zvedavcov. Vidia nielen márny boj hasičov s ohňom, ktorý postupne pohlcuje symbol krehkej nemeckej demokracie, no mnohí z tých, čo sú bližšie, zaregistrujú aj mladého muža, ktorého odvádzajú policajti.
Je do pol pása vyzlečený a nepôsobí práve príčetným dojmom. Žeby priamo na mieste chytili podpaľača? Už o niekoľko hodín sa verejnosť dozvie jeho meno – Marinus van der Lubbe. Málokto však bude ochotný uveriť, že ide o jediného páchateľa.
Nemecká verejnosť sa rozštiepi na dva tábory. Nacisti a ich symaptizanti budú presvedčení, že zločin majú na svedomí komunisti. Odporcovia nacionálnych socialistov budú naopak skutočných vinníkov vidieť práve v nich.
Za toto budú zastrelení!
Antifašisticky zmýšľajúci Nemci sa ešte stále nezmierili s tým, že do kresla ríšskeho kancelára zasadol po vládnej kríze pred štyrmi týždňami Adolf Hitler. Veria, že z volieb, ktoré budú 5. marca 1933, odíde porazený a situácia v kraj...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
