„Zobudila som sa o piatej, keď bola ešte úplná tma, vydesená nezvyčajným hlukom. V tlmenom svetle začínajúceho dňa som zbadala sem a tam pobehujúcich ľudí, ktorí čoskoro zaplnili celú ulicu. Vo svetle pouličnej lampy som uvidela vojaka, ktorý namieril pušku na naše okná. Videla som ho len na okamih, no nikdy naňho nezabudnem. Bola to celkom obyčajná tvár ruského mužíka, okrúhla, zarastená, skôr dobrácka, ako zlovestná. No napriek jeho bezvýraznej tvári bolo v jeho postoji toľko nenávisti a krutosti, že som cúvla dozadu, vydesená týmto zistením viac ako hlavňou zbrane, ktorou na mňa mieril. Sotva som odskočila bokom, už na zemi zarinčalo sklo z rozbitého okna a do izby začal prúdiť studený vzduch. Aj veľké zrkadlo, ktoré som mala tak rada, sa rozpadlo na kusy, guľka ho trafila priamo do stredu. Prvýkrát v živote som okúsila blízkosť smrti. Triasla som sa od strachu, lebo som okamžite pochopila, že tí ľudia dole na ulici považovali za svoje právo zabiť ma. Nepoznajú ma, ale nenávidia ma a chcú moju smrť.“
Takto mladá študentka z ruskej šľachtickej rodiny Aľa Rachmanovová vo svojich denníkoch, ktoré neskôr vyšli knižne po celom svete, opísala októbrovú revolúciu. A napísala aj toto:
„Doteraz som hľadala v ľuďoch niečo božské,,slávika v srdci‘, teraz viem, že niet zvieraťa, ktoré by bolo ukrutnejšie, zhovädilejšie a odpornejšie, ako je človek.“
Muž, ktorý tento teror rozpútal, nebol nik iný ako Lenin. Nielenže si ruská občianska vojna vyžiadala najmenej osem miliónov obetí, ale navyše vyústila do vyše sedemdesiat rokov trvajúcej diktatúry, ktorá sa postupne rozšírila do desiatok krajín sveta. A viaceré pod jej ťarchou trpia dodnes.
Aký bol človek, ktorý dokázal takto drasticky zmeniť chod dejín a čo ho k tomu vlastne viedlo?
V bratových stopách
Narodil sa pred 155 rokmi, 22. apríla 1870, v Rusku ako Vladimír Iľjič Ulianov. V jeho detstve by sme márne hľadali priame príčiny neskoršieho fanatizmu. Bolo relatívne šťastné a prežité v blahobyte.
Zostáva vám 92% na dočítanie.