Bol to jeden z našich najzamyslenejších spisovateľov, napísal literárny kritik Alexander Matuška. Nesporne to platí – celé Jašíkovo dielo je svedectvom mimoriadnej hĺbavosti. To, že bol zároveň skromný a nemal potrebu upozorňovať ani na seba, ani na svoje dielo, už k tomu akosi prirodzene patrí.
O to viac prekvapia „mimoliterárne“ fakty jeho života: protištátne aktivity, vojenská sabotáž, pobyty vo väzení, hroziaci trest smrti.
Avšak len na prvý pohľad. Pri tom druhom človek nadobúda pocit, že bez povahových kontrastov by asi ani nemohol stvoriť dielo, v ktorom sa stretá najkrehkejšia lyrika detstva s najexpresívnejšou epikou umierania.
„Rudolf Jašík bol človekom veľkej úzkosti i veľkého vzdoru,“ opisuje jeho naturel literárna vedkyňa Zora Prušková. „Prejavuje sa to možno i v tom, ako samozrejme pracuje – možno ešte samozrejmejšie ako Tatarka, ten trochu ornamentalizuje – s motívom smrti. Neustále je uňho prítomné intenzívne vedomie, že život je konečný.“
Mladosť plná odchodov
Nepochybne to má korene už v detstve. Rudolf Jašík sa narodil 2. decembra 1919 v Turzovke na Kysuciach, ako najstaršie z troch detí. Ťažké povojnové obdobie ešte viac skomplikuje hospodárska kríza a malý Rudolf si ju odskáče ťažšie ako len životom v biede.
Ako sám spomína v jednom z svojich životopisov, pochádzal z „neutešeného manželstva“: jeho otec, mäsiar, totiž skrachuje a odíde za prácou do Kanady. Jeho mamy a dvoch súrodencov sa ujíma starká a Jašík tak od piatich rokov vyrastá bez mužského vzoru, čo ho natrvalo poznačí.
„Prejavilo sa to určite aj v tom, ako neskôr stvárňoval ženské postavy či vzťah otca a dieťaťa,“ komentuje Zora Prušková. „V celom diele sa nevedel vymaniť zo spomienok na detstvo, takmer všade sa objavuje motív malého chlapca, frustrácia z neúplnej rodiny. To dodalo jeho písaniu aj nostalgický rys, lyrický, baladický nádych, ktorý zaregistrovala aj kritika.“
Stará mama chcela mať z najstaršieho vnuka kňaza, preto Rudolfa pošle do seminára v Nitre. Mladý Jašík tam dlho nepobudne – po dvoch rokoch ho vylúčia pre „nedostatok nábožnosti“. Neskôr študuje na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, odtiaľ však takisto
predčasne odchádza: po smrti starej mamy nemá na štúdium dosť prostriedkov.
Opustí rodisko a ako šestnásťročný sa zamestná v Baťových závodoch v Zlíne. Popri šití topánok študuje na Baťovej obchodnej akadémii, no opäť sa – takmer osudovo – zopakuje starý motív: Jašík sa nezhodn...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.