Zachytil smútok matiek, hnev otcov a frustráciu ich synov zo zabíjania. Vojna bola jeho témou, vďaka ktorej sa zaradil k významným autorom povojnovej generácie.
Ladislav Ťažký sa narodil 19. septembra 1924 v Čiernom Balogu. Jeho otec Anton patril k zakladateľom Komunistickej strany na Slovensku. Okrem socialistických názorov po ňom zdedil aj literárne nadanie.
S rodičmi a dvomi bratmi vyrastal v priľahlej osade Komov uprostred nádhernej prírody. Tam vychodil ľudovú školu a pracoval ako lesný robotník. V Bratislave na Vojenskom zemepisnom ústave vyštudoval za kartografa. Toto rozhodnutie trpko oľutoval – priviedlo ho totiž k vojne.
Roky v zajatí
O najlepšie roky svojho života prišiel Ladislav Ťažký po odvedení na východný front. Kým SNP oslavovali po celom Slovensku, on sa ako odvedený vojak slovenskej armády ocitol v zajatí.
„Slovensko sa stalo slobodným, ale dvadsaťtisíc jeho synov v prvý deň slobody odvliekli do otroctva, tisíc kilometrov od vlasti na západ. Nemci mali prvých slovenských zajatcov,“ napísal do Slovenských pohľadov.
So slovenským štátom nezdieľal žiadne ideály, ako komunista mal odlišné názory. Napriek tomu ho nikdy verejne neodsúdil. Bral ho ako holý fakt. V rumunskom zajatí sa cítil zle, preto využil prvú príležitosť na útek.
Chytili ho a ďalšie roky strávil v zajatí na rôznych miestach, aj na nútených prácach v zbombardovanej Viedni: „Týždne mi trvalo, kým som si medzi päťsto spolubývajúcimi v jednom otvorenom baraku uvedomil, že som ešte človek. Že nie som človek, ale otrok, pracujúci tam, kde ma pošlú, a robiaci to, čo mi prikážu, to som si opäť uvedomil vo Viedni.“
Do vojenskej mašinérie nezapadol, no viac než ustavičné ponižovanie ho trápilo utrpenie, ktoré vojna spôsobuje. Po jej skončení vstúpil do komunistickej strany, ktorá sľubovala mier na celom svete.
V civilnom živote vystriedal niekoľko zamestnaní, bol kresličom v Košiciach či sociálnym referentom v Brezne. Dobrý kádrový posudok mu umožnil ísť študovať na Vysokú školu politických
a hospodárskych vied v Prahe. Okrem štúdia mal čas aj na písanie reportáží, v ktorých sa postupne vyplavovali bolestivé zážitky.
Pravidelne sa vracal do Bratislavy, kde vykonával politickú činnosť na oddelení kultúry ÚV KSS. Kritické názory jeho nekritickejší kolegovia nezniesli a viackrát mu naparili stranícky trest.
Pocity radového vojaka
Väčšiu slobodu cítil v literatúre pri štúdiách na pražskom Inštitúte spoločenských ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.