Bojovník, ktorý si privodil vlastnú porážku. Nietzsche túžil byť novým Kristom, zomrel v šialenstve

„Poznám svoj údel. K môjmu menu sa raz pripne spomienka na niečo obrovské – na krízu, akej doteraz na zemi nebolo, na najhlbšie kolísanie svedomia, na rozhodnutie vyvolané proti všetkému, čo doteraz bolo vierou, požiadavkou, sviatosťou. Nie som človek, som dynamit.“

Smiešne až trápne – tak znie sebazbožšťovanie Friedricha Nietzscheho uchu súčasníka. Napokon, mnohí odborníci či jeho súpútnici zastávajú názor, že práve toto grandiózne vedomie seba samého sa najviac podpísalo pod jeho tragický životný príbeh.

Psychoanalytička Lou Andreas Salomé, zrejme jediná žena, ktorú kedy miloval, o ňom hovorila ako o bojovníkovi, ktorý si privodil vlastnú porážku. Vec je však zložitejšia.

V prvom rade preto, že nemecký filozof sa v hodnotení vlastného významu zasa až tak neplietol. S jeho dielom sa vyrovnávali a dodnes vyrovnávajú najväčší myslitelia našej doby. A v druhom preto, že Nietzscheho ego rozhodne nebolo hlavným hýbateľom jeho provokatívneho myslenia. Išlo mu o podstatne viac než len o vplyv či slávu.

„Kto vie, ako dýchať vzduch mojich spisov, vie, že to je horský vzduch, silný vzduch. Je potrebné byť preň stvorený, inak je z neho nemalé nebezpečenstvo prechladnutia. Je blízko k ľadovcom, samota je nesmierna – ale ako pokojne ležia všetky veci vo svetle! Ako voľne sa tu dýcha! Ako nesmierne veľa tu človek cíti pod sebou! Filozofia (…) znamená dobrovoľne žiť v ľade a vo veľhorách – vyhľadávať všetko cudzie a pochybné v živote, všetko, čo doteraz morálka dávala do kliatby.“

​Nadaný malý pastor

Friedrich, narodený 15. októbra 1844 v nemeckom (vtedy ešte pruskom) meste Röcken, mal podľa slov Milana Dřevojánka zvláštne už detstvo.

„Otec, luteránsky kňaz, ktorému sa po celý život cítil byť alter egom, mu umrel už v piatich rokoch a o rok neskôr aj mladší brat; vychovávala ho potom čisto ženská domácnosť pozostávajúca z matky, zo sestry (áno, tej Elizabeth, čo potom ako správkyňa jeho odkazu vložila tento osobne do rúk Hitlera), z babičky, dvoch otcových sestier a zo služobných,“ píše pre portál Neviditeľný pes.

Viacerí životopisci pripisujú Nietzscheho ostych voči ženám práve tejto výlučne ženskej starostlivosti. Jeho ľúbostné vzťahy stroskotali väčšinou skôr, ako sa začali. Lou Andreas-Salomé bola jediná, ktorú kedy požiadal o ruku. Tá však jeho ponuku odmietla podobne ako neskôr návrh od nemenej slávneho básnika Rainera Mariu Rilkeho.

Nietzsche odmalička nasával atmosféru prísnej protestantskej morálky, vedel pôsobivo prednášať biblické texty či spievať duchovné piesne, za čo mu prischla prezývka „malý pastor“. Exceloval však aj v iných oblastiach...