Básnik dreva: Dušan Jurkovič sa inšpiroval ľudovým umením a v architektúre vytvoril jedinečný štýl

Jeho diela sa nedajú obísť bez pozornosti. Či už ste zavítali do Skalice, Brezovej pod Bradlom alebo kúsok za hranice do turistickej oblasti Pustevny na Radhošti, stavby, ktorých autorom je architekt Dušan Samuel Jurkovič, vás chytia za srdce.

Hral sa s farbami, ornamentmi, tvarmi, inšpirovala ho ľudová architektúra a niet sa čo čudovať, že niektorým jeho dielam sa hovorí „maľovaná rozprávka“ či „perníková chalúpka“.

Talentovaný architekt Dušan Samuel Jurkovič sa narodil v Turej Lúke pri Myjave v roku 1868. Netrvalo dlho a rodina sa presťahovala do Brezovej pod Bradlom, kde o niekoľko pár desiatok rokov postavil jednu zo svojich slávnych stavieb.

Po štúdiu na nižšom gymnáziu v Šoproni odišiel ako šestnásťročný do Viedne na Štátnu priemyselnú školu, a to napriek tomu, že nevedel po nemecky. Tu sa mu dostalo umelecko-teoretického vzdelania, „pričuchol“ k remeselným technikám i staviteľstvu a hoci školu nedokončil, získal cenné kontakty i vedomosti.

​Ešte ako študent sa zúčastnil na výstave slovenských výšiviek v Martine, priestory vtedy vybudoval v duchu oravskej ľudovej architektúry Blažej Bulla z Martina. Jurkoviča jeho práca zaujala, rovnako ako i drevo ako stavebný materiál, nie nadarmo ho neskôr zvykli volať aj „básnik dreva“. Po škole u Blažeja Bullu chvíľu pracoval, až prišla ponuka zo Vsetína, z ateliéru Michala Urbánka.

​„Jurkovič bol mladý, získaval u neho úplne prvé skúsenosti. A keďže Vsetín je kúsok od Pustevien, prišla zaujímavá pracovná ponuka na výstavbu výletných ubytovní v Pustevnách, vďaka čomu vznikli Maměnka a Libušín,“ rozpráva nám pri našej návšteve u susedov sprievodkyňa Veronika Jakobová.

Išlo o prvé stavby, pri ktorých sa Jurkovič vydal cestou inšpirovanou folklórom a ľudovým staviteľstvom, mimochodom, vychádzal aj z čičmianskej architektúry.

Komplex Pustevny slávnostne otvorili v roku 1899 a odvtedy bol častým cieľom turistov. Keď boli po vojne budovy v havarijnom stave a chceli ich zbúrať, Jurkovič zasiahol a namiesto likvidácie ich zrekonštruovali. Ďalšie opravy sa urobili koncom 20. storočia a v tomto období bol areál vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Keď Libušín v roku 2014 vyhorel, zaplakal...