Narodil sa 25. januára 1894 v Liptovskom Mikuláši ako piate dieťa v rodine sedlárskeho majstra. Do školy začal chodiť v Liptovskom Mikuláši, no prvé výtvarné pokusy, s ktorými začal potom na gymnáziu v Lučenci, musel na dlhšie zanechať pre očnú chorobu.
„Mal astigmatizmus, teda ťažšie zaostroval. Robilo mu to problém pri olejomaľbe, nevedel dostať do obrazu priestor. Podľa môjho názoru ho to samovoľne usmernilo k tomu, aby kreslil pastelom, táto technika to vyvažovala. Popri výrazne staršom Zoltánovi Palugyayovi bol on najvýznamnejším umelcom, ktorý pracoval v rámci moderny s touto technikou,“ vysvetľuje Ján Abelovský, šéf aukčnej siene SOGA.
Liečil sa aj v Budapešti, neskôr sa jeho stav zlepšoval, no v skutočnosti ho nikdy podstatne nelimitoval.
S tým súhlasí aj kurátorka Galéria mesta Bratislavy Zsófia Kiss-Szemán: „Nebol ten typ, ktorý by sa vzdával. Naopak, bol optimisticky ladený, veľmi životaschopný človek, ktorý tvoril s elánom a rád skúšal všetko možné.“
Po maturite v roku 1912 prešiel viacerými zamestnaniami, bol kominárskym učňom aj praktikantom u židovského lekárnika v Prievidzi. Počas prvej svetovej vojny absolvoval lekárnický kurz v Budapešti a zapísal sa na miestnu filozofickú fakultu. Na talianskom fronte, kam ho odvelili, príležitostne kreslil, no tvorba z tohto obdobia sa nezachovala.
Praha – Paríž – Bratislava – Turany
V roku 1919 začal študovať na maliarskej akadémii v Prahe, bol v prípravke profesora Josefa Loukotu, neskôr pokračoval u profesorov Vlaha Bukovaca, Maxa Pirnera a Maxa Švabinského a dokončil ju o šesť rokov neskôr. Počas tohto obdobia absolvoval aj polročný študijný pobyt v Paríži. A vrhol sa na písanie.
„Po návrate z Paríža ,potreboval každý halier‘, príliš ambiciózny podnikateľský projekt s reprodukciami vlastných kresieb slovenskej krajiny a hradov totiž dopadol neslávne – finančným mankom, ktoré podľa autorových slov dosiahlo výšku 60-tisíc korún a splácal ho dvadsať rokov. Táto skutočnosť zaiste vytvorila nutnosť myslieť v určitých veciach ,prozaicky‘. O písaní ako bezprostredne ,zárobkovej aktivite‘ môže svedčiť dojem ,rozpracovanosti‘ – kompozičnej i jazykovej ,neotesanosti‘ – väčšiny Alexyho próz. ,Zištné‘ ciele finančného rázu mohli byť najmä v dvadsiatych a tridsiatych rokoch výrazným stimulom, no nie totálnym det...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.