Bol všetko, len nie typické dieťa. Ako dvojročný recitoval poéziu, v siedmich napísal parafrázu Odyssey v 88 vnútorne rýmovaných veršoch. A zrejme ešte o rok skôr vytvoril čudesný fiktívny príbeh, nie úplne nepodobný jeho neskoršej tvorbe.
Okrem génov mala na tejto podivuhodnej tvorivosti rodina aj iný podiel: kým dedko z matkinej strany zabával vnúčika strašidelnými príhodami, za múrmi miestnej nemocnice Butler roky ležal jeho otec.
Desy v detstve
Rodina, do ktorej 20. augusta 1890 prišiel Howard na svet, patrila v Providence na Rhode Islande k majetnej vrstve.
Keď malo jediné dieťa Lovecraftovcov tri roky, manžel Winfield utrpel počas služobnej cesty psychotický záchvat. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o prejav neurosyfilisu, ktorému po piatich rokoch od epizódy podľahol.
Jeho syn až do konca života tvrdil, že nervovo ochorel v dôsledku prepracovanosti.
Ešte pred skonom otca však Howarda silno zasiahla strata starej mamy, s ktorou – rovnako ako s dedkom a maminými sestrami – žil v rozľahlom viktoriánskom dome. Sám sa o tom vyjadril, že jej smrť poslala ich rodinu do „šera, z ktorého sa nikdy úplne nespamätala“.
Desili ho čierne šaty jeho matky a tiet, no ešte viac sa bál „vychudnutých nočných“ bytostí, ktoré sa mu ako päťročnému začali zjavovať v snoch. Podobne ako ďalšia veľká postava moderného hororu – Hans Rudolf Giger, vizuálny tvorca monštra Votrelec – sa s nočnými morami vyrovnával tak, že ich začal vedome stvárňovať. Vo svojich textoch sa k nim vracal aj ako dospelý.
Malý nadaný Howard sa stal osamelým chlapcom, čo ešte posilňovali časté choroby – mnohé psychického charakteru – pre ktoré chodil do školy len sporadicky.
Zato intenzívne čítal. Nielen poéziu, grécke mýty a báje či rozprávky Tisíc a jednej noci (pod ich vplyvom si už ako malý vytvoril pseudonym Abdul Alhazred, ktorého neskôr vydával za autora svojej knihy Necronomicon); ako osemročný objavil aj vedu. Najskôr chémiu a neskôr astronómiu, o ktorej začal písať ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.