Priekopník moderného tanca Rudolf Laban: V pohybe videl liek na traumy z vojny i na továrenskú drinu

Príliš veľa na jeden život – beží človeku v mysli pri čítaní biografie Rudolfa Labana. Deväť detí so štyrmi ženami, maniodepresia, úzky kontakt s nacistami, nový začiatok v šesťdesiatke. A to je len zlomok životopisných faktov tohto excentrického humanistu posadnutého pohybom.

Navzdory prebytku darov, zážitkov i tráum však z jeho príbehu vyžaruje podivuhodná ľahkosť. Ľahkosť tanečníka, ktorý celý život vytrvalo hľadal cesty, ako oslobodiť človeka od nadbytočnej tiaže. Nepochyboval, že k tomu stačí telo a jeho prirodzený pohyb. Hĺbka, do ktorej pri svojich bádaniach zostúpil, a objavy o človeku, ktoré odtiaľ vytiahol, fascinujú aj v 21. storočí.

Obávané sklony

„Rudolf Laban je považovaný za zakladateľa európskeho moderného tanca a najvýznamnejšieho teoretika pohybu v 20. storočí. Vyvinul patentovaný systém zápisu pohybu ľudského tela prostredníctvom znakov a symbolov, tzv. Labanovo písmo, ktoré umožňuje zaznamenať akýkoľvek typ pohybu. Jeho odkaz však siaha ďalej. Labanove myšlienky na poli tanečnej teórie, choreografie a pedagogiky podstatne zmenili pohľad na tanec a pohyb,“ sumarizuje jeho prínos Marta Poláková, choreografka, pedagogička a pohybová analytička, autorka publikácie Rudolf Laban – vizionár tanca a teoretik pohybu.

„Veril, že sloboda vyjadrenia sa najvýraznejšie prejavuje v pohybe tela. Pozorne si všímal, ako sa zmeny pohľadu na telo prejavovali v iných druhoch umenia a chcel nájsť zodpovedajúce revolučné riešenie aj v umení pohybu a tanca. Zavrhol obmedzenia tradičných krokových väzieb, závislosť štruktúry tanca od hudby či potrebu zobrazovať príbeh, ktorý mal dávať pohybu tela zmysel. Hľadal vlastný rytmus, tvoril vlastné kroky a užíval si priestor.“

V texte ho nazýva aj filozofom pohybu, kým Laban samotný zas o sebe hovorí ako o pohybovom básnikovi. (A nadchýna sa okrem iného aj „poéziou telesných napätí“.)

Nejde o nadnesené prívlastky. Nadaný bratislavský rodák v sebe spájal precíznosť vedca s oduševnením umelca a pri rozvoji tanca sa inšpiroval tak antickou kultúrou, ako aj Einsteinovými teóriami.