Je to doložené v časopise Hudobná revue, ktorý začal vychádzať na začiatku 20. storočia. „Všetky symfónie by som za to dal, keby som vynašiel lokomotívu,“ vyznal sa už svetovo preslávený hudobník.
„Je zložená z toľkých častí a toľkých rozličných dielov a každý má svoju dôležitosť. Aj tá najmenšia skrutka je na svojom mieste a niečo drží. Všetko má svoj účel a úlohu a výsledok je ohromný.“
Antonín Dvořák bol nielen milovníkom hudby, ale bol to vášnivý obdivovateľ železnice. Aké boli ďalšie jeho vášne?
Rusalka a holuby
„V Prahe boli najmilšou otcovou zábavou mašinky, na zámku Vysoká holuby,“ napísal neskôr jeho syn Otakar Dvořák. „Obom týmto koníčkom sa venoval s veľkou dôslednosťou a dosiahol v nich mimoriadne odborné znalosti. Svoje holúbky dokázal pozorovať dlhé chvíle a niekedy sa proti svojmu zvyku o nich aj rozhovoril. Nesledoval žiaden chovateľský cieľ, chcel jednoducho od všetkých možných rás mať vo svojom holubníku nejakého zástupcu.“
Len pre úplnosť, novorenesančný zámoček Vysoká pri Příbrame – kde je dnes jedno z múzeí Antonína Dvořáka – nechal v druhej polovici 19. storočia postaviť gróf Václav Robert Kounic, Dvořákov švagor.
Skladateľovi sa tam tak zapáčilo, že od Kounica kúpil v areáli staršiu sýpku, prestaval ju na rodinný domček a mal z neho potom svoje letné sídlo. Choval tam holuby a prechádzal sa v zámockom parku okolo jazierok, ktoré ho inšpirovali k zloženiu najznámejšej opery Rusalka.
Jej triumfálna premiéra v roku 1901 bola pre Dvořáka do určitej miery satisfakciou. Všeobecne bol totiž vnímaný predovšetkým ako skladateľ symfonickej hudb...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.