Nemusíte ani poznať názov skladby a už prvé tóny vás svojou nástojčivosťou jasne uvedú do kontextu. Doslova počujete hrozivo pravidelný dupot okrídlených koní, na ktorých uháňajú valkýry, krásne, no nebezpečné bohyne, ktoré bdejú nad odvážnymi bojovníkmi.
Umenie vypovedať bez slov či obrazu príbeh, emóciu, to je špecifikum hudby, predovšetkým tej, ktorú nazývame vážnou. Jej zvodom podľahol i muž, ktorého môžeme bez preháňania nazvať géniom. A ako to už býva, nadmieru obdarení jedinci v jednej oblasti neraz zlyhávajú v tých ostatných.
Taký je aj príbeh Richarda Wagnera: napriek nespornému nadaniu, podpore a úspechom celý život utekal pred veriteľmi a trápil sa v honbe po dokonalosti.
Nemravná opera?
22. mája 1813 porodila Johanna Rosine Wagner, dcéra pekára, svoje deviate dieťa. Chlapec dostal meno Wilhelm Richard.
Vyrastal v domnení, že jeho otcom je Ludwig Geyer, herec a spisovateľ, ktorý ho de facto vychoval. Geyer bol však priateľom Carla Friedricha Wagnera, policajného úradníka, ktorý zomrel na brušný týfus, keď mal jeho najmladší syn len pol roka. Johanna s deťmi sa po jeho skone presťahovala z Lipska do Geyerovej rezidencie v Drážďanoch.
Otčim malého Richarda a jeho súrodencov nielenže zachránil pred neľahkým osudom nezaopatrených sirôt, v nevlastnom synovi tiež zažal lásku k divadlu a umeniu ako takému. No i on odišiel z Richardovho života predčasne – v roku 1821.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
