Svoje tézy na vráta zámockého kostola vo Wittenbergu nikdy nepribil, je to len legenda. Rovnako ako mnohé iné, čo sa jednej z kľúčových postáv kresťanských dejín pripisujú.
Rozhodne napríklad nechcel stvoriť novú cirkev. Prevrat, ktorý spôsobil, bol nezamýšľaným dôsledkom jeho činov, nie vedomým konceptom.
Slovami teológa Jaroslava Vokouna: „Požiar, ktorý v nemeckých krajinách pred päťsto rokmi vzplanul, spôsobila takpovediac jedna neopatrne odhodená zápalka. Ako rozbuška revolúcie sa 95 téz Martina Luthera vôbec nehodilo. Latinsky písaný text, ktorý wittenberský profesor teológie 31. októbra 1517 zverejnil (poslal dvom biskupom a zrejme niektorým teológom na vyjadrenie), sa venuje vzťahu inštitúcie. Rím nakoniec odsúdil ako bludné len štyri tézy,“ píše v texte pre Lidové noviny.
Avšak na konte mal Martin Luther aj revolúcie úplne vedomé – no najmä na osobnom poli. Jednou z nich bol jeho vstup do manželstva.
Blízke stretnutia so smrťou
Na svet prišiel pred 540 rokmi, 10. novembra 1483 v meste Eisleben. Krstili ho hneď na druhý deň – a tak dostal meno podľa svätého Martina.
Rodina sa pretĺkala len ťažko a všadeprítomná tvrdosť bola nevyhnutnou súčasťou drsnej doby. V škole bola za drobný prehrešok bitka, pokojne aj pätnásťkrát za dopoludnie, ako píše teológ a historik Daniel Veselý v knihe Martin Luther – reformátor.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
