Každý Angličan (ak je úprimný) by chcel byť neohrozeným – a pre dievčatá neodolateľným – špiónom v službách panovníka. Ale ešte viac túži byť spisovateľom, ktorý vo vile v Karibiku vplieta detaily svojho dobrodružného života do kníh a scenárov, ktoré potom duchaplne preberá s polonahou Ursulou Andressovou.
Flemingova posledná biografia však dokladá, že prvých 44 rokov jeho života bola len nekonečná séria neúspechov. Predčasne opustil Eton (jedna z najelitnejších stredných škôl vo Veľkej Británii), utiekol zo Sandhurstu (preslávená vojenská akadémia), prepadol pri skúške ministerstva zahraničia, vzdal sa sľubnej novinárskej kariéry, aby z neho bol nešťastný zamestnanec banky.
Mal sériu milostných avantúr, ale bol takmer neschopný udržať si vzťah. V dvadsiatich dvoch rokoch sa zamiloval do devätnásťročnej, nesmierne kultivovanej Monique Panchaud de Bottens. Po vytrvalom, nemilosrdnom nátlaku svojej matky (buď si vyberie dievča, alebo rodinné peniaze) však zasnúbenie s ňou zrušil. Krásna Švajčiarka potom inšpirovala nejednu Bond girl.
Poznačený rodinou
Flemingov kamarát, Američan Ernest Cuneo, usúdil, že Bondovo cynické správanie je Flemingova pomsta za to, ako hlboko ho strata prvej lásky zranila. Bond sa mstí za autora: ženu zvedie, pohrá sa s ňou, potom ju nechá, aby po ňom márne túžila...
Presný opak jeho romantického poblúznenia a utrpenia s Monique. Flemingovi priatelia nechápali, prečo sa Ian svojimi úspechmi u žien nechváli. Spisovateľ Roald Dahl tvrdil, že sa „nezveruje, pretože jeho úlovky sú skoro vždy vydaté“.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.