Hoci patrila k nevyliečiteľným idealistom, smrť ju ušetrila od pravdepodobne najväčšieho sklamania. Doslova len týždeň po tom, ako navždy zatvorila oči, bol v Sarajeve spáchaný atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu a stal sa rozbuškou pre svetový konflikt nevídaných rozmerov, ktorému sa tak veľmi snažila zabrániť.
„Všetko sa stonásobuje, ba sticínásobuje: rýchlosť, svetlo, tvorivá i ničivá sila. Hodnotu tisíchodinovej práce ľudských rúk a ľudského ducha možno stlačiť do jednej sekundy a neuveriteľného utrpenia – do jedinej bomby,“ písala vo svojom časopise Odzbrojte.
Priam prorocky dnes bude znieť jej ďalšie varovanie, že so zbraňami hromadného ničenia nemôže modernú vojnu vyhrať nikto: „Vojnu budúcnosti nikto neukončí ani nerozhodne – zostane len vyčerpanie a skaza na oboch stranách!“
Bertha von Suttner dokázala z obmedzenej kontesy vyrásť na inšpiratívnu a neobyčajne silnú ženu.
Malá kontesa
Muži aj ženy mali byť podľa Berthy vychovávaní rovnakou mierou k spoločnému cieľu: byť „vznešenými“ ľuďmi v slobodnom a sebavedomom partnerstve. Tiež mali dostať rovnakú možnosť vzdelania a politických a osobných práv bez rozdielnej morálky a prudérie. Zmeniť sa podľa jej názoru nemali len ženy, ale aj muži.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
