Bojovník za práva Afroameričanov Malcolm X zostával v tieni Martina Luthera Kinga, mal však väčší vplyv

Obdivovali ho aj nenávideli, málokto však na neho nemal žiadny názor. Malcolm X, od ktorého násilnej smrti uplynulo šesťdesiat rokov, nielen pre americkú spoločnosť bol a stále je polarizujúcou postavou.

Čítajú ho na stredných a vysokých školách, objavil sa dokonca na poštovej známke, má však aj svoj tučný fascikel pri FBI.

Ako pripomína historik Robert E. Terrill v zborníku The Cambridge Companion to Malcolm X (2010), prežil niekoľko životov; bol chuligánom a odsúdeným zločincom, horlivým náboženským konvertitom a moslimským duchovným, charizmatickým rečníkom, medzinárodnou celebritou i tragickým mučeníkom.

Z nuly na vrchol

S Malcolmom, ktorý sa narodil 19. mája 1925 v Omahe v štáte Nebraska ako štvrté zo siedmich detí Louise a Earla Littlovcov, sa život príliš nemaznal. Otec bol baptistický kazateľ a rodina sa často sťahovala.

V roku 1928 sa usadili v Lansingu v Michigane v prevažne belošskej štvrti a susedia ich príznačne privítali žalobou, aby sa vysťahovali. Ich dom totiž údajne nemal/nesmel byť predaný nebelošským obyvateľom, a keď v novembri toho istého roku do základov vyhorel, Malcolm to neskôr nie neodôvodnene interpretoval ako cielené rasové podpaľačstvo.

  

Tiež skorú otcovu smrť v roku 1931 spájal s rasovým násilím – Earla Littla zrazila električka, čo polícia podľa Malcolma zámerne nesprávne vyhodnotila ako nehodu.