Na začiatku roku 1950 čakajú Veľkú Britániu všeobecné voľby. V predošlých, ktoré sa konali krátko po skončení druhej svetovej vojny, uspeli labouristi, ľudia boli presvedčení, že v mierových časoch dokážu krajinu riadiť lepšie. Mali ambiciózne plány, uviedli do života viacero reforiem, Británia však stále čelí vážnym hospodárskym problémom a spoločnosť začína byť z toho frustrovaná a unavená.
Na pretrvávajúce ťažkosti poukazujú, pochopiteľne, najmä opoziční konzervatívci, ktorí by sa chceli po piatich rokoch vrátiť ku kormidlu.
„Žiaden národ nemal v roku 1945 v očiach sveta také vysoké renomé ako my. Mali sme veľkú šancu ťažiť z tejto pozície a nevyužili sme ju. Prorocký hlas Winstona Churchilla zostal nevypočutý. Británia sa musí vrátiť na popredné miesto, svet ju potrebuje. Náš úspech doma i v zahraničí však bude závisieť od našej schopnosti stáť finančne na vlastných nohách a nespoliehať sa na charitu mocnejšieho národa. Americkú pôžičku i pomoc z Marshallovho plánu sme prijali príliš ľahko, bez toho, aby sme sa pripravili na to, čo bude, keď sa takáto podpora skončí. Máme nechať náš národ, ktorý nebol nikdy odkázaný na charitu, potácať sa z krízy do krízy pod vplyvom ďalších neistých socialistických financií? Alebo veríte v zdravé financie a hospodárne vynakladanie verejných peňazí, aké chcú konzervatívci? Vy sa rozhodnite,“ píše sa v článku, ktorý 28. januára 1950 uverejňujú noviny Gravesend and Dartford Reporter.
Jeho autorkou je 24-ročná Margaret Robertsová. Ako kandidátka konzervatívcov sa o hlasy voličov uchádza práve v Dartforde, priemyselnom meste ležiacom neďaleko Londýna, považovanom za baštu labouristov.
Hoci je v politike novickou, veľmi rýchlo si vyslúži pozornosť nielen miestnych, ale i celoštátnych médií. Jednak ako najmladšia uchádzačka o kreslo v Dolnej snemovni, ale tiež vďaka energii a entuziazmu, s ktorými sa do kampane vrhla.
R...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.