List v kalendári ukazuje 7. november 1982 a Sovietsky zväz, tak ako každý rok, pompézne oslavuje výročie svojej socialistickej revolúcie. Moskovským Červeným námestím defilujú v chladnom počasí v rámci slávnostnej prehliadky vojenské jednotky a armádna technika, po nich zapĺňajú priestor tisíce manifestujúch.
Keď prechádzajú okolo Leninovho mauzólea, ich zraky sa obracajú nahor k tribúne. Obklopený členmi politbyra a generálmi tam stojí najvyšší predstaviteľ komunistickej strany a krajiny Leonid Brežnev, ktorý podchvíľou okoloidúcemu davu strnulým pohybom zamáva.
Už o pár dní nadobudne táto scéna priam symbolický význam, bude pôsobiť, akoby sa prvý muž štátu v tej chvíli s jeho občanmi lúčil.
Rozhlas a televízia totiž odvysielajú nasledujúcu správu: „Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, Prezídium Najvyššieho sovietu a Rada ministrov s hlbokým zármutkom oznamujú strane a všetkému sovietskemu ľudu, že 10. novembra 1982 o ôsmej hodine a tridsiatej minúte moskovského času náhle zomrel generálny tajomník ústredného výboru KSSZ Leonid Iľjič Brežnev“...
Osem dní po oslavách revolúcie sa tak hlavné moskovské námestie opäť stane dejiskom okázalej slávnosti, pre zmenu smútočnej. A nebude pri nej núdza ani o bizarné momenty.
Stúpal pomaly
Pre mnohých, najmä starších Rusov, je Brežnev dodnes symbolom posledného stabilného obdobia v ich živote. Po rokoch stalinského teroru a následných chruščovovských experimentov mali totiž práve za jeho éry obyvatelia Sovietskeho zväzu pocit, že sa ich životné podmienky zlepšili a že aj okolitý svet ich krajinu rešpektuje.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 91% na dočítanie.
Zostáva vám 91% na dočítanie.